Hviezdny hotel pre psov – 6. Bruno

Cilkin dom bol posledný z okolitej zástavby, ktorý ešte nebol zrenovovaný. Pôvodná biela farba zošedivela, ale stále to bola kvalitná stavba s hrubými tehlovými múrmi. Barbora zastala pri zelenej bránke.

Stále je tu voľajako ticho. Búda je prázdna, nikde nevidím Bruna, pomyslela si.

Cilkin ošarpaný domček nielenže neprešiel renováciou, ale zjavne mu dlhé roky chýbala aj bežná údržba. Cyrilovi očividne neprekáža, v akých biednych pomeroch býva jeho mama. Aj Miriam bolo zrejme jedno, ako žila jej svokra, hoci nešetrila kritikou a podozreniami na podmienky v psom hoteli, ktorý ani nevidela.

V úvahách sa Barbora rozhliadala, akoby čakala, že niečo uvidí. Miesto Cilky však jej pohľad upútal pohyb v susednej záhrade. Za kríkmi nebol nik iný, než stará Kvačalová. Ešte pred pár minútami bola na slávnosti a zrazu sa vynorí tu? To ma dokázala predbehnúť? Barbora neveriacky pokrútila hlavou.

Rozhodla sa, že si Kvačalovú nebude všímať a stlačila zvonček na bráne. V dome sa rozozvučal ostrý tón, ale nik neprišiel otvoriť. Natiahla krk na obe strany a rozhliadla sa, nikde nikoho nevidela. Všimla si, že vchodové dvere na dome neboli zaklapnuté.

„Haló,“ zakričala a znova stisla zvonček. Okrem ostrého zvuku zvonenia sa z domu nič ďalšie neozvalo. Už sa obracala späť na cestu, keď sa jej náhle zazdalo, že predsa len čosi začula. Znelo to ako tiché kňučanie.

Niečo nie je v poriadku, povedala si Barbora a odhodlala sa situáciu preskúmať. Jemne potlačila prstom na poodchýlené dvere. „Je tu niekto? Idem dovnútra!“ zvolala.

Z predsiene ju ovanul zatuchnutý, horúci vzduch. Kňučanie ustalo, zostalo ticho. Otvorila teda dvere dokorán a vošla. Na pravej strane objavila spálňu, stenu nad manželskou posteľou zdobila v oválnom ráme svadobná fotografia Cilky a jej zosnulého manžela. Izba sa zdala prázdna, ale náhle kútikom oka zbadala neznateľný pohyb pri nohách postele. Prizrela sa lepšie. Bola to papuča a z papuče trčala noha. Rýchlo prišla zboku k posteli. Na zemi ležalo skrútené telo.

„Preboha!“ zaúpela Barbora.

Zdvihnutá paža prekrývala hlavu. Čupla si k bezvládnej postave a opatrne jej nadvihla lakeť. V panike zakoktala: „Cilka? Cilka, čo sa stalo?“

Cilka pootvorila ústa a cez vysušené pery šepla: „Bruno.“

„Čo s ním?“

Stará pani pohla odmietavo hlavou. Z posledných síl znova hlesla: „Bruno,“ a stratila vedomie.

Barbora podložila pravú ruku Cilke pod chrbát a hlavu jej podoprela vankúšom. Zrazu stratila pokojné ovládanie, trasúc sa vytočila sto dvanástku a oznámila operátorke, že potrebuje sanitku. S mobilom v ruke utekala do kuchyne a kým vysvetlila dispečerke, čo sa stalo, naplnila pohár vodou z vodovodného kohútika. Polovica z pohára jej od rozrušenia vyčľapotala, kým dobehla späť do spálne.

„Keby som to tušila, mohla som ti pomôcť už keď som šla na slávnosť,“ prihovárala sa priateľke. Bolo to zbytočné, lebo Cilka nevnímala. Barbora si vyčítala, že odmietla Julovu spoločnosť. Hoci to bol veterinár, určite by lepšie vedel, čo robiť.

Stiahla cíp plachty trčiaci z postele, namočila ho do vody a zľahka ním potierala Cilkine pery a tvár. V izbe bolo neznesiteľne horúco. O desať minút dorazilo s húkaním vozidlo záchrannej zdravotnej služby, dvaja muži vbehli do izby, rýchlo starú pani prezreli a naložili na nosidlá.

„Pacientka je úplne dehydrovaná, jej organizmus zlyhal z tej horúčavy tu,“ povedal záchranár a zručne odniesli  starú pani do sanitky.

Keď odišli, Barbora pohľadom prebehla miestnosť a skúmala, kde by mohla nájsť kontakt na Cilkinho syna. V izbe bol neporiadok, vyzeralo to tak, akoby Cilka niečo narýchlo hľadala, alebo… Radšej rýchlo odpudila nepokojnú myšlienku.

„Čo sa stalo Cilke?“ ozval sa Barbore za chrbtom škrekľavý hlas. Vo dverách sa objavila škriatkovská tvár pani Kvačalovej.

„Čo tu robíte?“ sykla Barbora.

„Videla som vás, keď ste šli do domu. Nemyslite si, všetko mám natočené na mobile. Čo ste jej urobili?“

„Ja predsa nič,“ prekvapene zareagovala Barbora.

„Veď ju odviezla sanitka!“ vychrlila zo seba Kvačalová.

„Našla som Cilku v bezvedomí!“

„Aha,“ uvažovala Kvačalová, „a ako mi to dokážete!“

„Ste normálna? Nič vám nebudem dokazovať! Potrebujem telefónne číslo na Cyrila. Treba mu zavolať!“

„Urobím to,“ okamžite sa Kvačalová chopila možnosti stať sa centrom diania.

Vytočila na svojom mobile Cyrilove číslo, no nevyzeralo to, že by plánovala telefón prenechať Barbore.

Barbora sa preto nahnevane ozvala: „Telefonovať budem ja,“ na čo pani Kvačalová neochotne podala telefón Barbore.

Keď sa Cyril ozval, Barbora mu oznámila niekoľko viet a zložila. Potom stroho oznámila pani Kvačalovej: „Môžeme ísť.“

„Ako ísť?“ sklamane sa ozvala Kvačalová. „Však nevieme, čo sa deje, o čo ide?“

„My tu viac nemáme čo robiť,“ povedala Barbora a ukázala Kvačalovej dvere. „Nech sa páči, ja to tu zavriem,“ povedala rázne.

Kvačalová sa nezmohla na slovo a poslušne sa vyšuchtala z domu.

Barbora ju nasledovala. Nehnevala sa na ňu, stará pani nemala veľa zábavy a každé narušenie stereotypného života jej prišlo vhod. Avšak nemala by si pliesť dobrosrdečnosť so špehovaním.

Pozrela na Lízu, ktorá ju v kabele čakala pred domom a uvedomila si, že v rozrušení jej čosi uniklo. Zabudla na Bruna, Cilkinho psa. Kde vlastne je? A to zvláštne kňučanie? Mohol to byť Bruno. Otočila sa a vrátila sa späť do domu. Pomaly začala otvárať dvere a čakala, že z miestnosti sa k jej nohám primotá zúbožený psík. Ale neprimotal sa, len kňučanie zosilnelo.

Prešla po chodbe a zastala pri jedných dverách, odkiaľ sa ozývalo ten zvláštny zvuk. Prudko otvorila dvere dokorán a hľadela do malého prázdneho priestoru. Stál tam len kotol na teplú vodu a kotol na vykurovanie. Technická miestnosť, pomyslela si Barbora. Bruna nevidela.

„Bruno?“ zvolala Barbora. Keď sa priblížila ku kotlu na teplú vodu, uvedomila si, že zvuk, ktorý počula, vytváral kotol, ale Bruno tam nebol.

Barbora prekutrala dom aj záhradu, Cilkinho psa však nenašla.

Nový článok už čoskoro


Raz týždenne posielam svojim čitateľkám email s novým článkom a zaujímavé informácie naviac. Zapíšte sa, ak máte záujem 🙂

Sľubujem, že to bude stáť za to, no ak náhodou nie, budete mať kedykoľvek možnosť sa zo zasielania emailov odhlásiť. A pretože si cením Vaše súkromie, môžete si tiež prečítať moje zásady ochrany osobných údajov, aby ste sa uistili, ako bezpečne zaobchádzam s týmito dátami.

Pridaj komentár