Moja mama rada spomínala, ako jej kedysi otec prideľoval čokoládu. Raz za týždeň, jedna kocka a aj tú si musela zaslúžiť. Zjesť tú tabličku bola neskutočná slasť, na ktorú sa dokonale sústredila a náležite si ju vychutnala. Aký je to nepomer, keď dnes často siahame po sladkostiach bezmyšlienkovite, mimovoľne si ich strčíme do úst a popri tom surfujeme na nete, či venujeme sa ešte niečomu ďalšiemu. Po chvíli si uvedomíme, že skvelá čokoláda je preč a my sme si ju vôbec nevychutnali a tak siahneme po ďalšej a ešte ďalšej.
Mám priateľku, ktorá je závislá od čokolády. Priznala sa, že keď nemá svoju dennú dávku, dostane triašku, je nervózna a nevie sa na nič sústrediť. Ja som však presvedčená, že tú svoju čokoládu napochytro do seba pchá a tiež nie je naplno sústredená, aby si ju skutočne vychutnala. A to je veľká chyba, lebo pocity, ktoré máme v čase keď jeme, ovplyvňujú našu hmotnosť. Aj moja čokoládovo závislá priateľka má nadváhu.
O Francúzoch je známe, že jedia hodiny, zvládnu viac chodov a nepriberajú. Ako je to možné?
Jedným z ich tajomstva stravovania je, že na jedlo si nájdu vždy dostatok času. Neexistuje ako u nás vybehnúť na pol hodiny na rýchly obed a potom šprintovať naspäť do práce. Jedenie je vo Francúzsku rituál a Francúzi s obľubou vravia: Najlepší je prvý hlt! Ďalšími dávkami si chuťové poháriky privyknú a danú chuť už necítia tak výrazne, preto Francúzi podstrčia jazýčku zase čosi iné. Akoby ich hlavný cieľ bol pôžitok z jedla, nie zasýtenie sa.
Tematiku o potravinách som podrobne spracovala a súhrn Vám rada pošlem zdarma.
Na mojich návštevách vo Francúzsku ma udivovalo, koľko pripravili chodov. Po čase som si uvedomila, že rozdiel v jedení nie je až taký odlišný od nášho. Oni celkovo nejedia viac ako my, ale inak. My si na tanier naložíme mäso, prílohu, zeleninu, všetko spolu. Oni si doprajú malé predjedlo, ale ozaj len trochu. Ďalší chod môže byť uvarený artičok prípadne zelená fazuľka. Ďalší zase kúsok mäska s dvomi drobnými zemiačikmi, a potom ešte kúštik syra či jogurt alebo pudingový krém. Na záver maličké presíčko s jediným kvalitným bonbónom. Keď by sme to dali všetko dokopy, zistili by sme, že toho nie je viac ako na tom našom tanieri.
Tajomstvo spočíva v tom, že pri pomalom jedení sa do hlavy stihne zavčasu dostať signál, že už máme dosť. Keď máme na obed tridsať minút a jedlo do seba nahádžeme, mozog nestihne zaregistrovať, že sme už dali do žalúdka dostatok potravy. Nás od malička učili, že pri jedle sa nerozpráva, ale vo Francúzsku sa pri jedle s obľubou diskutuje. Francúzi jednoducho majú na jedlo čas.
Na jednej stopercentnej čokoláde som našla návod, ako si ju vychutnať: Nechajte kúsok čokolády chvíľu na jazyku a potom ho prisuňte k hornému podnebiu. Hladkajte čokoládu jazykom tak, že sa pomaly začne topiť. Kvalitná čokoláda má silu, to znamená, že budete cítiť jej chuť a arómu aj nejakú dobu potom, čo ste ju zjedli.
Stojí za to vyskúšať to nielen pri čokoláde, aj z obyčajnej podusenej zeleniny posypanej syrom sa môže vykľuť lahôdka. Dôležité je sa najprv naladiť a až potom jesť.