Na svojej ceste za štíhlosťou a zdravím som sa naučila jednu dôležitú pravdu, ktorá sa dá použiť v mnohých životných situáciách – svoje problémy nevyriešime, ak sa ich snažíme potlačiť.
Ak napríklad chceme prestať jesť sladkosti, najťažím spôsobom je potlačiť túžbu po nich. Napríklad, keď mám v zásuvke schovanú napolitánku a začnem si hovoriť: nemysli na ňu, nemáš chuť si ju dať, nechaj tú napolitánku tak… Čo sa vlastne deje? Na tú sladkosť neustále myslím. Každým momentom je ťažšie a ťažšie odolať.
Keď niekomu prikážete, aby na niečo nemyslel, mozog si musí tú vec najprv predstaviť a potom sa snaží ju odmietnuť. A to je častokrát vopred prehraný boj.
Túžba nie je sama o sebe zlá. Zlé je, že sa sústredí na niečo, čo nám škodí. Ak naopak pocity túžby a očakávanej slasti zamierime na niečo, čo nám bude k prospechu, bude to mať pozitívny dopad.
Miesto sladkosti si teda predstavujem svoju vlastnú, neskutočne krásnu budúcnosť. Navrhnem si do nej príjemné pocity. Spomalím dýchanie a dostanem sa do stavu vnútornej pohody. Každý nádych mi pomáha uvoľniť sa.
Predstavujem si svoj ideálny obraz, ako chcem vyzerať a cítiť sa ďalší rok. Aká budem fit, štíhla, plná energie. Poriadne sa v tom vybažím. Zapamätávam si, aký dobrý pocit mi to dáva.
Odteraz nepotrebujem potláčať túžbu po napolitánke. Miesto toho rozvíjam túžbu po svojom ideálnom obraze. Ten obraz musí byť silnejší a príťažlivejší, ako tá sladkosť.
Je to bitka túžob. Ktorá z nich vyhrá?