Neskutočne oceňujem, že skoro zrána môžem vybehnúť do záhradky a natrhať si čerstvé drobné ovocie. Jahody už končia, len kde-tu nájdem nejakého oneskorenca, zato malín mám každý deň za dve hrste a ríbezlí, čo mi hrdlo ráči. Aj čučoriedky sa už začínajú vyfarbovať a potom prídu na rad černice.
Pri oberaní týchto drobných diamantov našej výživy sa mi myšlienky často zatúlajú až na anglický dvor ku kráľovnej Alžbete II. Nie však preto, že bulvár sa preteká článkami o róbach kráľovniných neviest, Meghan a Kate. Pre mňa je oveľa zaujímavejšie, ako kráľovná žije, akú má dennú životosprávu a stravovací režim. Prečo práve ona?
Vždy, keď vezmem do rúk knihu či príručku niektorého z autorov zaoberajúceho sa zdravím životným štýlom, predtým ako sa oboznámim s jeho radami, skúmam, ako dlho sa dožil alebo ako dobre na svoj vek vyzerá. Predpokladám, že ak sú autorove rady skutočne prospešné, odráža sa to v prvom rade na ňom samotnom.
Občas natrafím na autora, ktorí nielenže niečo tvrdí, ale svoje tvrdenia dokáže obhájiť aj svojím životom. Jedným z nich je aj „starý otec“ svetového fitnesu, Jack LaLanne, ktorý sa narodil v roku 1914 a dožil sa 96 rokov.
Jack LaLanne vraj povedal, že „cvičenie je kráľ a výživa je kráľovná“. Už v polovici minulého storočia hlásal zásady stravovania, medzi ktoré patrilo aj obmedzenie konzumácie cukru na minimum. Jeho tvrdenie overil fakt, že sa dožil vysokého veku prakticky v plnom zdraví.
Jack LaLanne sa narodil v San Franciscu v rodine francúzskych prisťahovalcov. Ako dieťa bol závislý na sladkostiach a trpel bolesťami hlavy, výkyvmi nálad a depresiami. Matka ho zaviedla na prednášku dietológa a jedného zo zakladateľov amerického wellness hnutia Paula Brugga. Štrnásťročný Jack sa začal riadiť jeho radami.
Prestal jesť biele pečivo, väčšinu tukov a cukor a zvýšil konzumáciu ovocia a zeleniny. Po dlhom a zdravom živote nakoniec počinul. Jeho dcéra Yvonne potvrdila, že odišiel na zápal pľúc v pokoji, bez utrpenia, pri sledovaní futbalového zápasu.
Nie je žiadnym tajomstvom, že keď sa dodržuje správna životospráva, prejaví sa to na zdraví aj na veku. Kedysi som sa dočítala, že britská kráľovná Alžbeta II cvičí každý deň doobeda hodinu vo svojej záhrade. Jej šéfkuchár prezradil, že miluje dobré jedlo, hlavne pernatú zver zo svojich pozemkov: bažanty, tetrovy, jarabice. Svoje pokrmy chce vždy so zeleninou. Nikdy nejedáva prílohy ako zemiaky, cestovinu, ryžu – inými slovami sa vyhýba sacharidom. Síce si dopraje raz denne čokoládový dezert, ale len z veľmi tmavej čokolády a v podstate bez cukru.
Nielenže sa britská kráľovná vo výbornom zdraví dožila zatiaľ 92 rokov (podľa všetkého ešte ani nepomýšľa na odchod do penzie), ale dokonca aj jej matka sa dožila v zdraví vyše sto rokov. Ak vám to príde ako výsledok génov, v tom prípade ste zabudli na Alžbetinho manžela, Filipa, ktorý už má úctyhodných 97 rokov a gény s ňou nezdieľa. Takže si myslím, že prírodná strava, obmedzenie sacharidov a pravidelnosť v stravovaní má zásadný význam pre dlhovekosť rovnako ako u Jacka LaLanneho.
A tak každé ráno pri zobkaní ovocia v záhrade myslím na to, koľko ho vlastne môžem zjesť. Je ovocie dobré alebo zlé?
Pri konzumácii ovocia si treba uvedomiť, že ho z veľkej časti tvorí ovocný cukor – fruktóza. Maximálna denná dávka fruktózy nesmie prekročiť 70g. Zároveň však ovocie obsahuje aj celý rad vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré znižujú nebezpečné účinky fruktózy. Práve preto sú napríklad šťavy z ovocia takmer rovnako škodlivé ako limonády, pretože pohár ovocnej šťavy obsahuje mnoho koncentrovanej fruktózy bez antioxidantov, ktoré sú zničené procesom odšťavovania.
Minule som sa rozprávala s mojou priateľkou, ktorá má skoro šesťdesiat rokov a dobrú postavu. Trápi ju len väčšie bruško, ktorého sa nevie zbaviť. Skúmala, čo robí zle, ale na nič neprišla. Keď sme preberali jej jedálniček, dozvedela som sa, že konzumuje príliš veľa ovocia. To môže by príčina neúspechu v zbavení sa slaninky na bruchu, pretože to je podobné, akoby sme jedli cukor.
Konzumovať fruktózu je dokonca pre chudnutie ešte oveľa horšie, ako konzumovať normálny cukor alebo tuk. Fruktóza totiž spôsobuje rýchly nárast hmotnosti v brušnej časti (pivné brucho). Znižuje dobrú zložku cholesterolu, zvyšuje zlú zložku cholesterolu, zvyšuje triglyceridy, hladinu cukru v krvi a zvyšuje krvný tlak, čo sú všetko príznaky metabolického syndrómu.
Napriek tomu profesor Bada považuje divo rastúce čučoriedky za najzdravšiu potravinu na svete a s ním nemôžem nesúhlasiť. Určite ich však treba konzumovať len po troške a v prirodzenej forme.
Verím tomu, že mi to moje ranné zobkanie drobného ovocia v záhrade bude na úžitok – na rozdiel od schrúmania veľkého jablka či banánu, ako spomínam v článku Tajomstvo priberania.