Mnoho čitateliek sa mi posťažovalo, že sa nevedia zbaviť prebytočnej váhy. Ich váha neklesá ani vtedy, keď sa stravujú zdravo a striedmo. Navzdory všetkému úsiliu dokonca postupne rastie.
Tento článok odhaľuje jedno zo zásadných tajomstiev, prečo sa niektorým ženám po 50-ke nedarí schudnúť.
Je to tajomstvo, ktoré som odhalila sama pre seba – a z kníh o chudnutí je zrejmé, že toto tajomstvo potvrdzuje aj veda.
Kedysi ozaj dávno, na prahu puberty, som sa zamestnala v továrni na výrobu cukroviniek. Prečo? Chcela som pribrať! V mladosti som bola taká štíhla, až mi to prišlo nepekné.
Takže som sa celý mesiac napchávania sladkosťami, až k môjmu potešeniu ukázala ručička váhy o 2 kilá viac.
Ako som rástla, prišlo obdobie prirodzeného ženského zaokrúhľovania. Už o chvíľu neskôr, na konci puberty, sa mi tých kíl začalo zdať priveľa. Snahu o priberanie som vystriedala snahou o schudnutie, ako som si zaspomínala aj v článku Ako sa uzdraviť pôstom.
Odvtedy sa v mojom živote snaha schudnúť stále prehlbovala. S jedením som sa musela viac a viac obmedzovať. A váha aj napriek tomu postupne rástla.
Teda až dovtedy, kým som neodhalila, v čom je tajomstvo chudnutia a priberania.
To tajomstvo je sladké a jednoduché… 🙂
Pamätám si moje prvé meranie cukru. Prišlo nečakane a ešte nečakanejší bol výsledok.
Raz som totiž videla svoju tetu, ako si merala hladinu cukru v krvi. Keď si všimla, že ju pozorujem, priskočila ku mne a chcela to vyskúšať aj na mne. So zadosťučinením mi oznámila, že cukor mám v krvi príliš vysoký! Ale ako to, veď na lekárskych kontrolách som ho vždy mala v poriadku? Vysvetlila mi, že po jedle sa cukor v krvi dočasne zvýši. Dôležité je, aby do dvoch hodín po jedle opäť klesol.
Napriek tomu som sa naľakala. Dostala som strach z cukrovky druhého typu. V našej rodine sme s ňou mali zlé skúsenosti. Začala som hľadať informácie o tejto chorobe a kdesi som sa dočítala, že poškodenie organizmu nastáva pri každom zvýšení hodnoty cukru v krvi nad 7 mmol/l (zjednodušene povedané počet molekúl cukru na liter krvi). Keď sa tento limit prekročí veľa krát, telo už si s tým nevie viac pomôcť a vznikne cukrovka druhého typu.
Je pravda, že naše bunky cukor potrebujú – inak by zostali bez energie. Cukru však musí byť tak akurát. Dnes bohužiaľ cukor pridáva takmer do všetkých potravín a konzumujeme ho priveľa. Aj tí, ktorí si myslia, že cukru veľa nezjedia, ho v skrytej forme prijímajú nadbytok a to je nebezpečné.
Cukrovka postihuje na Slovensku približne 400 000 ľudí. Odhaduje sa, že ďalších 100 000 ľudí má prediabetický (predcukrovkový) syndróm. Čiže, povedané zjednodušene, sú už len malý krôčik od toho, aby sa stali pacientmi s diabetickým ochorením 2. typu. A ak cukrovka nie je kontrolovaná, môže skrátiť život o 15 až 20 rokov.
Pokiaľ sa nárast ochorenia cukrovky nezastaví, predpokladá sa, že za desať rokov bude mať cukrovku na Slovensku 15 percent obyvateľstva.
Cukrovka je príčinou:
- slepoty,
- zlyhania obličiek,
- amputácií dolných končatín,
- srdcovocievnych ochorení.
Cukrovka je porucha, pri ktorej telo nedokáže dobre hospodáriť s cukrom (glukózou). Pri normálnom fungovaní je to prirodzený zdroj energie pre všetky bunky nášho tela. Zdravý človek má množstvo cukru v krvi stále a bunky si glukózu z krvi odoberajú, aby mali energiu. Množstvo glukózy v krvi by sa malo pohybovať medzi 3,3 – 5,5 mmol/l.
Krátko po určitých jedlách však cukor v krvi stúpa. Do dvoch hodín musí opäť klesnúť pod 7,8 mmol/l a postupne späť do svojho pôvodného limitu medzi 3,3 až 5,5 mmol/l. Hormóny (inzulín, glukagón, adrenalín) riadia hospodárenie s cukrom v krvi tak, že ak cukor stúpa nad potrebu buniek, začne sa ukladať do zásob.
Pri cukrovke toto hospodárenie nefunguje dobre. Glukóza v krvi stúpa, ale nedostáva sa do buniek. Možno ho bunky nepotrebujú, lebo majú energie v zásobe dosť.
Najhoršia je informácia, že v okamihu, keď človeku diagnostikujú cukrovku, je už zničených 75 percent beta buniek v pankrease tvoriacich inzulín. Preto vtedy treba dodávať inzulín injekčne.
Keď som si toto všetko naštudovala, napadlo mi, že ideálne bude stravovať sa tak, aby mi hladina cukru v krvi nestúpala nad hodnotu 7 mmol/l. Kúpila som si teda prístroj na meranie množstva cukru v krvi – glukomer. Merala som si cukor snáď každú hodinu, ale povedala som si, že to stojí za to.
Zistila som neuveriteľné následky stravy na cukor. Napríklad, keď zjem iba jedno jablko, už mi vyskočí hodnota nad tú magickú sedmičku. Vtedy som v práci často fungovala na jablkách – jedno každú hodinu. Takže som nevedomky mala permanentne zvýšenú hladinu cukru.
Zistila som, že pokiaľ si dám len polovičku jablka, zostane hladina cukru v poriadku. Výsledok z toho pre mňa bol, že síce môžem jesť celý deň jablká, ale len polovičné dávky.
Ďalší objav bol, že pokiaľ si dám aj obrovskú porciu zelených fazuliek s velikánskym kusom ryby a najem sa do prasknutia, cukor mi v krvi nestúpne vôbec. Bolo zaujímavé zbierať tieto informácie. Napríklad aj mlieko, ktoré si pridám do kávy, mi zvýši cukor, avšak šľahačka, ktorá rovnako spríjemní chuť kávy, na hladinu cukru v krvi vplýva oveľa menej.
Rozhodla som sa teda, že budem dodržiavať zásady predchádzania cukrovky a udržiavať si hladinu cukru v krvi na stabilnej hodnote, ideálne pod 5,5 mmol/l a maximálne do 7. Mala som už veľa potravín otestovaných a vedela som, ako na ne môj organizmus reaguje.
S úžasom som po troch mesiacoch zistila, že mám o celé štyri kilá menej a pás užší o desať centimetrov. Bol to pre mňa príjemný šok. Obyčajným sledovaním hladiny cukru v krvi som sa zbavila pneumatík v páse.
Bohužiaľ, mnohí ľudia nemajú ani tušenie, koľko cukru denne prijímajú.
Na Slovensku je priemer dennej spotreby okolo 100 gramov, čo je 20 čajových lyžičiek po 5 gramov. To je neuveriteľné množstvo. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča maximálne 50 gramov denne.
Ešte horšie je, že množstvo cukru prijímame v spracovaných potravinách a nápojoch. Napríklad aj na etike šunky alebo salámy nájdete v zložení pridaný cukor. Bodaj by nie, cukor slúži ako zvýrazňovač chuti. Pozor však, jedna z najdôležitejších informácií je, že glukózu získavame aj z mlieka alebo zo zeleniny (hlavne mrkva, zeler, cvikla… viac informácii nájdete tu). Existujú totiž rôzne typy cukru:
- Monosacharidy: glukóza, fruktóza, galaktóza
- Disacharidy: sacharóza, maltóza, laktóza
- Polysacharidy: škroby, vlákniny
Najväčším problémom je fruktóza, ktorá sa odbúrava pečeňou podobne ako alkohol a chemikálie. Premieňa sa na tukové bunky okolo našich orgánov a vedie aj k závislosti. Náš mozog sa nevie v prípade fruktózy zastaviť, lebo pri vývoji ľudstva jej nikdy nebolo dosť a organizmus si ju teda ukladal v podobe tuku na horšie časy.
Pankreas mladých ľudí je ešte naplno aktívny a ak si aj doprajú sladké, okamžite zareaguje telo, vyštartuje dostatok inzulínu a všetko sa uprace. Navyše mladí majú viac svalov, do ktorých inzulín tento cukor z krvi natlačí.
Mám to overené. Pokiaľ zjem určité množstvo cukru ja, vyskočí jeho hladina na oveľa vyššie hodnoty ako mladším členom našej rodiny. Zároveň oveľa dlhšie môjmu organizmu trvá, kým sa vráti do normálu. Preto oni nepriberú a ja áno, napriek tomu, že zjeme rovnaké množstvo. Samozrejme toto je môj osobný názor, možno vedci by to vysvetlili inak. Dôležité je, že mne to funguje a vy si to môžete vyskúšať tiež.
No a riešenie je celkom jednoduché: jesť tak, aby cukru v krvi nebolo priveľa, čiže aby sa neukladal do zásob. Vďaka tomu sa nám nepreťažia beta bunky v pankrease, neochorieme na cukrovku a nebudeme priberať.
Keď si chcem osladiť život, spravím si jeden velikánsky čaj a jeden maličký. Potom len do malého si dám trochu cukru. Najprv vypijem ten obrovský nesladený a potom si z toho maličkého sladučkého po troške uchlipkávam.
Takýmto spôsobom skonzumujem celkovo oveľa menej cukru a oveľa viac si ho vychutnám. A kilá idú dole!