V noci sa Barbora prevaľovala v posteli, pred očami jej ožívali spomienky z predchádzajúceho večera. Obraz Cilky bezvládne ležiacej na zemi pri posteli sa striedal s obrazmi štekajúcej svorky, krvavými ranami zranenej Lízy a fialovými fľakmi na jej novej bielej sukni. Pomedzi to všetko sa…

Cilkin dom bol posledný z okolitej zástavby, ktorý ešte nebol zrenovovaný. Pôvodná biela farba zošedivela, ale stále to bola kvalitná stavba s hrubými tehlovými múrmi. Barbora zastala pri zelenej bránke. Stále je tu voľajako ticho. Búda je prázdna, nikde nevidím Bruna, pomyslela si. Cilkin ošarpaný…

Slávnosť susedov sa konala v miestnom pohostinstve, ktoré slúžilo svojmu účelu ešte za socializmu. Po revolúcii, keď prebiehali divoké privatizačné procesy, ho Vinco získal na obľúbenej holandskej dražbe, na ktorej sa vyvolávacia cena nezvyšuje, ale znižuje. Aby sa taká dražba mohla konať, prihlásilo sa päť…

Cyrilovi, ako vždy, visela kravata nakrivo. Jeho žena, Miriam, nesúhlasne pokrútila hlavou. Najprv sa jej dvadsaťkrát vypytuje, ktorú si má dať, a potom si ju ani poriadne neuviaže. „Ukáž,“ natiahla ruku. Prudko sa odklonil. „Nie som decko,“ zasyčal. Prstami stisol kravatu a pohľadal správnu polohu,…

Upieralo sa na mňa vyše dvadsať párov prekvapených a nechápavých očí. Práve som predstavila svoju knihu Štíhla a zdravá po 50-ke blogerkám a youtuberkám a dúfala som, že mi pomôžu s jej promovaním. Čakala som otázky, v miestnosti sa však rozhostilo mrazivé ticho. Po chvíli sa konečne váhavo ozvalo…

Izbu Hviezdneho hotela pre psov napĺňala ponurá atmosféra. Len okno s riedkym závesom žiarilo ako televízna obrazovka. Denisa sa zvalila na starú koženú sedačku a unavene zdvihla oči. Kým našla a priviedla dobermana Arčiho, ubehla dobrých pár kilometrov. Podráždilo ju, že jej priateľ na pohovke…

Keď Barbora s Lízou v náručí vyšla z veterinárnej ambulancie, preletela okolo nich obitá biela dodávka a pri rohu budovy prudko pribrzdila. Spod kolesa vyšplechla na Barborinu sukňu spŕška špinavej dažďovej vody. Z dodávky sa vysúkal šľachovitý chlapík a pobral sa k dverám ambulancie. „Sorry,“…

„Doktor Julo, môžem už ísť?“ pípla mladučká asistentka v malej veterinárnej ošetrovni. „Už?“ zamračil sa sympatický starší pán, ktorého napriek veku všetci žoviálne volali Julo. Prax veterinárneho doktora vykonával už desiatky rokov, no práca so zvieratami ho ešte stále bavila. Oveľa horšia bola pre neho…

Nastupovala som do svojho auta. Už som si zvykla, že je celé oťukané, na niektorých miestach poškriabané, inde preliačené… No dnes mi na myseľ prišli spomienky, ako sme ho pred rokmi kupovali celkom novučké. Bolo krásne. Ako žena som pri výbere auta dávala najväčšiu váhu…

Desať čajových lyžičiek cukru do štvrť litra čaju? To bývalo u mňa za mlada normálne. Keď si na to teraz spomeniem, mám z toho hrôzu. Potom môj otec prišiel o prvý prst na nohe kvôli cukrovke a ja som sa z toho šoku konečne prebudila…