Toto je štvrtá časť série článkov o zlomenej ruke.
← Predchádzajúca časť | Nasledujúca časť →
4. Ako malá chyba spomalila liečbu
Od zlomenia ruky uplynuli už tri týždňe.
Začínam si namýšľať, že o proxima humerus – hornej kosti ramena – už viem úplne všetko.
Keď som minule placho naznačovala doktorovi, ako by sa to mohlo riešiť, tak mi pokojne s pobaveným úsmevom povedal, že on už na rozdiel odo mňa videl a liečil tisícky zlomenín. Viac som sa neodvážila ani pípnuť.
Absolvovala som už desať röntgenových snímok a jedno CT-čko. Nezdalo by sa, že sa niečo výrazne mení…
Na tejto prehliadke ma doktor poslal na ďalší rutinný röntgen.
Neverte nikomu
Z nejakého nepochopiteľného dôvodu sa teraz obsluha röntgenu rozhodla, že si mám vyzliecť sieťku, ktorá mi ruku držala aspoň ako-tak nehybne. Chceli vraj získať lepšie snímky. Nedovolila som si protestovať, veď snáď vedia, čo robia, keď už iste spravili tisícky podobných röntgenov.
Bohužiaľ, ukázalo sa, že vôbec nevedeli, čo robia. Zistila som to zo zdesených pohľadov môjho doktora, ktorý snímky následne skúmal.
Tým, že sa vyvliekla ruka zo sieťky a vystrela sa, zlomené časti kosti sa od seba oddialili skoro o pol centimetra a kompletne sa prerušilo celé hojenie. Akoby sa ruka zlomila opäť.
Doktor sa chytil za hlavu, vsunul mi ruku do sieťky, pod sieťku veľkú guču vaty a povedal nech prídem na druhý deň a donesiem z domu všetky malé vankúšiky, ktoré nájdem.
Fixovanie polohy vankúšikom
Na druhý deň doktor vybral jeden z mojich vankúšikov, nadvihol mi ruku a zasunul vankúšik pod lakeť. Napravil držiacu sieťku a poslal ma na ďalší röntgen s upozornením, nech sa mojej bandáže nikto neopováži dotknúť.
Na röntgene sa mi ospravedlňovali za chybu z predchádzajúceho dňa a veľmi dlho ma štelovali, kým spravili nové snímky (trinástu a štrnástu v poradí). Evidentne sa hanbili za to, že včerajším zásahom mi predĺžili liečenie zlomeniny o nejaký ten týždeň.
S týmto röntgenom bol doktor spokojný, vraj sú vďaka podloženiu lakťa vankúšikom dve zlomené časti opäť pri sebe. Ďalšia kontrola teda bude o dva týždne.
Pre mňa nastali krušné chvíle. Snažila som sa zo všetkých síl nepohnúť rukou či vankúšikom, dušovala som sa, že to vydržím a darilo sa mi. Bola som poslušný panáčik, bola som ako mechanická bábika, ktorá robí len predpísané pohyby.
Prvá fáza hojenia kostí
V prvej fáze hojenia kosti je nutné pre organizmus zabezpečiť, aby sa potrhané cievy a kapiláry, ktoré sa v hustej sieti pripájajú ku kosti a vyživujú ju, obnovili. Len cez ne sa dostane do kosti výživa, z ktorej môže vybudovať nové bunky a spojiť tak rozlomené časti.
Veľké nebezpečenstvo hrozí z toho, keď sa to nepodarí v dostatočnej miere v hlavici kosti a môže sa stať, že hlavica odumrie. Vtedy je jediným riešením umelý kĺb.
Keď som sa dozvedela tieto riziká, nebolo mi všetko jedno. O to intenzívnejšie a poctivejšie som sa snažila, aby som rukou, ramenom, kĺbom nehýbala.
Dovtedy som si neuvedomovala, koľko svalov a mikrosvalov človek musí zapojiť, aby sa zdvihol napríklad z postele. Každá bolesť, ktorá mi prešla zranenou časťou mi to neustále pripomínala. A pritom šlo len o jednu jedinú ruku a jednu jedinú zlomeninu. Ani vo sne si nechcem predstaviť, aké strašné musí byť zlomenie stehenného krčka, ktoré sa pred rokmi stalo mojej mame.
Je skoro neuveriteľné, ako dômyselne je náš organizmus pospájaný a poprepletaný. Každá jeho súčasť má svoju presnú funkciu. Kosti sú nemenej dôležité ako orgány. Dokonca produkujú aj hormóny. Okrem toho vytvoria každý deň miliardy červených krviniek, komunikujú s mozgom, s črevom a aj navzájom medzi sebou. Je to proste živá súčasť nášho tela.
Druhá fáza hojenia kostí
Po dvoch týždňoch od zlomenia začína reparačná fáza. Najprv vzniká mäkký kalus, ktorý sa celých 6 až 12 týždňov postupne mení na kosť. Pri starších pacientoch to samozrejme trvá dlhšie ako u mladých.
Po dvoch – troch mesiacoch nastáva tretia fáza – remodelácia kosti, kedy organizmus pracuje na tom, aby sa kosť vrátila k pôvodnému tvaru, čiže niekde sa odstráni prebytočné tkanivo, inde sa pridá. Neuveriteľný a zázračný proces, ale môže trvať aj rok či dva, kým sa kosť naplno neobnoví.
Pri tomto procese sú nesmierne dôležité dva faktory:
- znehybnenie zlomenej kosti,
- strava posilňujúca ozdravný proces.
Ako sa stravovať pri hojení kosti
Počas hojenia má organizmus zvýšenú potrebu kalórií. Ak mu ich dodáme v zdravej podobe, netreba sa obávať o priberanie.
Obrovský význam má vláknina a samozrejme bielkoviny. Základ stravy by mala tvoriť zelenina, ovocie, orechy, strukoviny, ale v každom prípade treba zabezpečiť, aby všetky tieto potraviny boli doslova rozmanité.
Rovnako dôležité je striedať rôzne typy prípravy stravy, napríklad pri paradajkách nesmieme zabúdať na ich dusenú formu s pridaním oleja, aby sa vytvoril lykopén, ktorý je pri hojení kostí dôležitý. Fermentová zelenina je potrebná kvôli vitamínu K2, ktorý nám pomáha zabudovať vápnik do kostí.
A čo je striktne nevhodné? Fajčenie dokázateľne zhoršuje či prinajmenšom spomaľuje priebeh hojenia zlomenín. Zároveň treba rázne obmedziť alkohol a úplne vynechať soľ. Treba sa tiež vyvarovať potravinám s vysokým glykemickým indexom, ako je napríklad biela ryža, varené zemiaky, biela múka a výrobky z nej.
Nepriaznivé výsledky ďalšej prehliadky
Napriek tomu, že som robila, čo bolo v mojich silách, o dva týždne som stála pred doktorom a počúvala jeho posudok s veľkým sklamaním.
Z nových röntgenov (už 15-teho a 16-teho) sa ukázalo, že sa mi to ešte stále nezačalo zrastať. Od zlomenia uplynulo už päť týždňov a moja kosť zatiaľ nejavila známky spájania.
Bohužiaľ aj to je jedným z rizík vyššieho veku. Určite tomu nepomohla ani obsluha röntgenu, ktorá mi pred tými dvoma týždňami prerušila hojenie a oddialila zlomené kosti nesprávnym zaobchádzaním. A rovnako k tomu mohla prispieť aj moja desaťdňová hladovka, ktorú som absolvovala tesne pred zlomením a ktorá mi zanechala telo síce prečistené ale na čas bez dôležitých živín.
Nech už je to akokoľvek, výsledky neboli zatiaľ veľmi priaznivé. Dúfala som, že už nabudúce sa to zlepší. A veru prišla správa, ktorá ma potešila, ale aj vystrašila.
Ako to bude pokračovať?
- Ako znehybniť zlomeninu?
- Aké mám skúsenosti s vyšetrením v Nemecku?