Ako sa lieči zlomená ruka po 60-ke

Toto je tretia časť série článkov o zlomenej ruke.
← Predchádzajúca časť | Nasledujúca časť →

---

3. Operovať alebo nie?

Keďže sa pobyt prakticky skončil zlomením mojej ruky, manžel sa rozhodol, že ma ešte v ten deň príde vyzdvihnúť.

Po prednáške som sa teda zbalila. Netrvalo dlho a už sme boli na ceste domov.

To bolo asi to najlepšie, čo sa dalo urobiť, pretože keď je človek so svojimi blízkymi, všetko zvláda oveľa lepšie.

Návrat domov

Podpora blízkych mi padla dobre. Potrebovala som ju, pretože polovicu noci som prebdela a druhú polovicu som plakala, pretože som sa kvôli ostrým bolestiam nemohla ani pohnúť .

Mali sme strach, ako sa to bude vyvíjať, a preto sme išli hneď nasledovné ráno do nemocnice.

Na úrazovke mi urobili CT. Prvýkrát som také vyšetrenie zažila a videla z neho výstup. Bola som úplne vyvalená, aké úžasné obrazy sa dnes digitálne dokážu vytvoriť. Detailne, farebne a v 3D bolo vidieť celé okolie rany, celú zlomeninu. Skoro mi z toho prišlo zle. Kto chce, môže si moju CT snímku otvoriť kliknutím sem.

Prvá diskusia s lekárom

Ruka bola zlomená presne pod ramenným kĺbom, v zlom uhle, s odštiepením a posunutím nabok. Nič dobré, no asi stále lepšie, ako keby bol rozlámaný samotný kĺb.

Myslela som si, že mi rozviažu sieťku, ktorú mi nasunuli ešte v Trenčíne, a na základe CT mi teraz ruku nejako vyrovnajú, podložia do správnej polohy a dajú do dlahy. Nič z toho sa však neudialo. Nechali ma v pôvodnej sieťke a obväzoch s rukou zafixovanou k telu.

Mladý, sympatický lekár povedal, že by asi bolo dobré ísť na operáciu a vysvetlil mi, aké sú fázy hojenia zlomeniny. Povedal, že vzhľadom k tomu, že som ešte mladá, po operácií by sa to zahojilo rýchlejšie a snáď si ešte aj stihnem pred koncom leta zaplávať v mori.

Takúto reakciu som od neho neočakávala, pretože o ľuďoch po 60-ke sa už nezvykne hovoriť, že sú mladí. Tak som sa spýtala, či vôbec vie, koľko mám rokov. 

Pozrel na mňa, zasmial sa a hovorí: „No, však nemáte ešte 90.“

To bol veľmi príjemný moment. Ďalej mi vysvetlil, že pokiaľ by som sa rozhodla pre konzervatívnu liečbu, teda čakať na zrastenie bez operácie, pravdepodobne by som celé leto nemohla s rukou pohnúť a potom by prišlo aspoň pol roka rehabilitácie mobility ramenného kĺbu.

Naproti tomu, s operáciou budem môcť rukou hýbať už za pár týždňov. Teda, ak nenastanú operačné komplikácie s vložením klinu stredom cez celú kosť s niekoľkými skrutkami na oboch koncoch a s pár reznými ranami po skalpeli.

Prišlo mi zvláštne, že mi dával na výber. Rezignovane som odpovedala: „No, ja neviem, ja musím dať len na to, ako vy poviete, lebo mne sa k tomu ťažko vyjadruje.“

Povedal, že v každom prípade treba čakať na objednávku klinu. Takže sme sa dohodli, že sa vrátim po víkende, urobí sa nový röntgen a rozhodne, ako ďalej. Či sa zvolí konzervatívna liečba, alebo operácia.

Dal mi dva týždne na rozmyslenie, pretože to je doba, dokedy sa môže zlomenina operovať.

Bola som rada, že mám odklad takého vážneho rozhodnutia. Ale zároveň to bola veľká dilema. Z lekárových vyjadrení som rozumela, že obe riešenia sú viac menej rovnocenné, keď sa zvážia všetky výhody, nevýhody a riziká. Ako si teda vybrať?

Dilema

Celý víkend sme túto dilemu doma riešili. Niektorí členovia rodiny boli za operáciu, niektorí boli absolútne proti a ja som si to nevedela ani úplne predstaviť.

Študovali sme rôzne materiály a všetky možné informácie z internetu o tom, čo je to zlomenina ruky, ako sa hojí, ako to s tou kosťou vyzerá… no aj tak nikto za nás nedokázal dať jasnú odpoveď na otázku, ktorá z tých dvoch možností je lepšia.

S operáciou by sa to rýchlejšie hojilo, ale zároveň treba podstúpiť operačné riziká. Tiež som sa dočítala, že pri zavretej zlomenine bez porušenia kože a zásadného posunu zlomených kostí sa skôr volí konzervatívna liečba.

Našťastie som nemala narušený nerv ani veľkú cievu, čo je pomerne veľké riziko. Okolo kosti je veľmi veľa nervových a cievnych napojení, pretože aj kosť je živý orgán, ktorý sa neustále mení, vytvárajú sa nové bunky, odchádzajú staré.

Druhá diskusia s lekárom

Prišiel pondelok a my sme ešte stále neboli rozhodnutí.

Celá ruka mi zmodrala, ale lekár ma uistil, že to je normálne. Pri zlomení nastalo vnútorné krvácanie a keďže nie je porušená koža, voľná krv steká vnútri po tkanivách smerom k lakťu.

Urobili mi nový röntgen a na moju veľkú úľavu lekár konštatoval, že je to síce neuveriteľné a nevie si to ani vysvetliť, no polámané časti sa mi za víkend stihli krásne poukladať na správne miesta.

Potom nás poslali von a prišli ešte ďalší dvaja lekári. Spravili si také malé konzílium, aby sa dohodli, ako to budú riešiť. Po 5 minútach si nás zavolali a oznámili nám, že vzhľadom k tomu, že zlomenina sa akosi pekne uložila, navrhujú, aby sme to riešili bezoperačne. Viac menej som sa potešila, že bolo rozhodnuté za mňa.

Druhý doktor na záver dodal: „Aj tak by nebolo dobré mať pooperačné jazvy, veď vy ste ešte mladá.“ Tak to už som dostala kompliment od dvoch doktorov. Veľmi povzbudzujúce a príjemné.

Uzdravovanie výživou

Vedela som, že teraz je na mne, ako rýchlo sa mi to bude hojiť. Môžem to ovplyvniť dvomi spôsobmi: jednak s rukou čo najmenej hýbať, a jednak sa zásobiť správnymi živinami.

Jeden z najdôležitejších vitamínov, ktorý osobne považujem elixír regenerácie, je vitamín D. Tento vitamín som ešte pred hladovkou už niekoľko mesiacov pravidelne užívala a teraz bolo načase s tým opäť začať.

Vitamín D treba samozrejme jesť spolu s vitamínom K2, ktorý som si zabezpečovala hlavne kvasenou stravou. Môj manžel je fantastický expert na Kimči, čalamádu a kvasenú kapustu, takže minimálne raz za deň si niečo z toho dám.

Začala som aj s vitamínom C a tiež mastnými kyselinami Omega-3. Pila som šťavy z mrkvy a koreňových zelenín, jedla som zeleninu a rôzne druhy šošovice, aby som mala dostatok vlákniny a bielkovín. A k tomu samozrejme moje obľúbené oriešky, keďže viem, že sú veľmi zdravé a ja zbožňujem naše kvalitné slovenské vlašské orechy, ktorých si vždy nakúpim niekoľko kíl na jeseň od našich predajcov, potom si ich vložím do mrazničky a každý deň si za hrsť dám.

Začala som tiež používať polievkovar – prístroj, na ktorý ma upozornili na hladovke. Dovtedy som o ničom takom nevedela a príjemne ma to prekvapilo. Kúpila som najlacnejšiu variantu, lebo som nechcela zbytočne míňať peniaze, keď som to ešte nepoznala, no ukázalo sa to ako nenahraditeľný pomocník. Je to vlastne varná kanvica a mixér v jednom. Hodím tam zeleninu, ktorú to rozmixuje aj uvarí. Rýchlo si tak pripravím výživnú krémovú polievku.

Naštartovanie mikroflóry

Okrem obnovenia výživy je po hladovke dôležité aj naštartovanie čriev. Tie prakticky nepracovali celé dva týždne. Teraz bolo mojou úlohou čím skôr naštartovať peristaltiku (vyprázdňovanie) a vytvoriť si v črevách správnu mikroflóru.

Na začiatok som zvolila jogurt, do ktorého som si dala veľké množstvo ríbezlí. Ríbezle síce neboli po hladovke odporúčané kvôli jadierkam. No ja viem, že črevá mám dosť silné a neobávala som sa žiadnych problémov. Čoskoro sa mi peristaltika naštartovala.

Aby som jej ešte pomohla, kúpila som si dva typy kvalitných probiotík s tým, že každý deň si dám jednu tabletku z jedného typu a druhú tabletku z druhého typu a uvidím, ako to bude ďalej pokračovať.

Vtedy som ešte netušila, že ma čaká jedno nemilé prekvapenie…