Na jednom internetovom fóre som natrafila na otázku „Ako potrestať partnera, ktorý vás sklamal“.

Odpovedí je celé spektrum od ignorácie, po vyrozprávanie, odpustenie, ale dokonca aj opustenie partnera. Nižšie sa môžete pozrieť na úryvky odpovedí účastníčok diskusie.

Pozitívne odpovede

Príjemne ma prekvapilo, že väčšina žien hľadala cestu odpustenia, čo je veľmi dobrá správa pre riešenie a udržanie vzťahov. Veď žiť v rozumnej a súdržnej rodine je to najlepšie, čo nás v živote môže stretnúť. Takýto typ odpovedí zahŕňal napríklad nasledujúce rady:

  • Nijako netrestať. Ja som za priame jednanie, porozprávať sa v pokoji, bez emócii. Chlapi mnoho vecí chápu inak ako my ženy.
  • Najlepšia cesta je pochopiť a odpustiť.
  • Niekedy je lepšie sa porozprávať o tom, čím vám ublížil, povedať mu, ako ste sa cítili a čo potrebujete.
  • Trestať? To mi príde úbohé. Bola by som smutná, sklamaná, z potláčaných emócií vzniká agresívne správanie. Prejavím to, čo cítim. Samozrejme, so štipkou diplomacie. Nech vie, ako ma ranil. Nie je partnerstvo o tom, že sú ľudia k sebe úprimní?
  • Nepriať zlé a nepomstiť sa druhým, lebo sa ti to môže vypomstiť. Treba mu zaželať všetko dobré, hlavu hore a usmiať sa.
  • Aké vyhrážky? Porozprávať sa, poriešiť a život ide ďalej. Riešenie záleží na vážnosti situácie.
  • Treba si k tomu spoločne sadnúť a prísť spoločne na dôvody takéhoto konania. Partneri si zrkadlia seba.
  • Nesprávať sa k nemu ako matka a hľadať tresty. Uvedomiť si, že nikto z nás nie je bez chyby. A chyby neexistujú, pokiaľ sa vieme zo situácie poučiť a posunie vás to ďalej.
  • Ja osobne by som chcela vedieť, čo partnera doviedlo k takému konaniu. A na príčine by som pracovala. Veľa otvorenej komunikácie.
  • Potrestať? Pomsta? Načo preboha. Čo sme malé deti? Žena nie je učiteľka a muž malé sopľavé dieťa. Sú rovnocenní partneri.
  • A čo takto, ešte pred rýchlou odvetou, sa porozprávať ako dospelý s dospelým, život a vzťahy nemôžu existovať bez komunikácie a hľadania riešenia.
  • Trestať, mstiť sa, vymýšľať nemá zmysel. Trestajú len zúfalci. Vydiskutujem si to, a pokiaľ sa to opakuje často, treba ísť od takého človeka čo najďalej.

Negatívne odpovede

Druhá skupina žien radila rôzne tresty, ktoré by mali donútiť partnera zmeniť. S tým ja nesúhlasím. Osobne som zástancom pozitívnej výchovy miesto tej negatívnej. Pozitívna výchova odmeňuje za dobré správanie a naopak, tá negatívna trestá zlé správanie, ako napríklad:

  • Ako silno potrestať, to záleží aj od toho, či naozaj svoje skutky ľutuje. Najhoršie je pre mužov je ticho.
  • Ignorovať ho čo najdlhšie.
  • Ja myslím, že ignorovať ho a viac ho to bude trápiť ako hocijaká iná pomsta.

Objavil sa aj názor vôbec nedať šancu niečo riešiť:

  • Opusti ho! Uľaví sa vám obom. Neprieč sa svojim pocitom. Ak máš chuť ho potrestať, znamená to, že ťa hlboko zranil. Ale je pravda, že trápiť partnera je detinské. Už mu nedôveruješ, ranil ťa a myslíš si, že to urobí znova? Načo s takým partnerom ostávať? Aby si mu dala šancu raniť ťa znova?

Nechajme súdenie sudcom

Previnenie vo vzťahu vzniká najčastejšie z nedbanlivosti. Pokiaľ si vyhradzujeme právo trestať, mali by sme si uvedomiť, že trestať môžeme len toho, kto je vinný. Ale pokiaľ ide o vinu z hľadiska spoločnosti, na to, aby sme niekoho obvinili existuje celý súbor pravidiel, trestný zákon a tiež niekto, kto je oprávnený niekoho obviniť a niekto, kto rozhodne o vine a treste pre obvineného.

Vo vzťahoch sa však takýmito banalitami nezaťažujeme a bez problémov niekoho obviníme, hneď odsúdime, vymyslíme trest… a pritom často partnerovi nedovolíme ani obhajobu.

Napríklad: „Vôbec si si ma celý večer nevšímal, lebo sa zaujímaš len o hokej a na mňa kašleš. Tak vieš čo? Nebudem si všímať ani ja teba a tiež budem na teba kašľať!“

Alebo: „Sľúbil si, že dnes prídeš domov zavčasu a prinesieš nákup a ty si si namiesto nákupu priniesol opicu a ešte aj ideš neskoro, tak bude tichá domácnosť.“

Ako vysvetľujem v mojej knihe Ako zvládnuť mužov po 50-ke, odsudzovanie a trestanie nie je najlepší prístup. V takých kritických okamihoch sme mužovo správanie odsúdili, hoci sme sa ani neposnažili zistiť, prečo sa to vlastne stalo.

Napríklad, ak partner sľúbil, že príde zavčasu aj s nákupom, mohlo sa stať, že stretol kamaráta, ktorého roky nevidel a slovo dalo slovo a koniec už poznáte. Mohol stretnúť aj kamaráta, ktorého vídava denne a neodolal jeho naliehaniu, alebo jednoducho neodolal vlastnej chuti na alkohol, či už tak alebo onak, ide o muža slabého alebo v slabom okamihu. Lenže, ak ho budeme trestať, pomôže to niečo zmeniť? Stane sa silnejším? Skôr naopak, môže začať vedome z domu utekať.

Priznajme si, každá negatívna atmosféra v domácnosti ničí a trápi všetkých jej členov. Preto určite stojí za to využiť pozitívne rady žien z prvej časti tohto článku.

Ak to nepomôže, potom ak sa s partnerom nechceme rozísť, zostáva už len akceptovať jeho slabosti a nespoliehať sa, že spraví to, na čom sme sa s ním dohodli. V takom prípade už závisí na subjektívnom názore, či taký vzťah stojí za to. Počúvajte svoje srdiečko.