Ako vplýva spánok na mozog

Čím viac sa téme spánku venujem, tým viac si uvedomujem, že súbor článkov o spaní by mal mať názov Dobrý spánok má cenu zdravia. Je oveľa výstižnejší ako pôvodný názov Dobrý spánok má cenu zlata. Kvalitný spánok nám skutočne môže pomôcť udržať či navrátiť zdravie a jeho cena sa nevyrovná ani tisíckam zlatých tehličiek.

V tejto časti sa budem venovať téme, ako vplývajú jednotlivé fázy spánku na náš mozog. V predchádzajúcom článku som písala, že náš spánok sa v ideálnom prípade skladá z piatich opakujúcich sa 90 minútových cyklov. Každý cyklus obsahuje NREM fázu hlbokého spánku a REM fázu, kedy snívame. V prvom cykle je hlboký spánok najdlhší a snívanie najkratšie a postupne s každým cyklom sa NREM spánok skracuje a REM spánok predlžuje. Preto je veľká škoda, ak sa zobudíme privčas a nedosnívame poslednú fázu.

REM spánok – keď snívame

Väčšina má na snívanie nepríjemné spomienky. Samé desivé veci: napríklad, že nás niekto prenasleduje, alebo že na nás niekto útočí. Mne sa kedysi zvyklo snívať, že sa veziem vo výťahu, ktorý na vrchnom poschodí nezastal, a ja som vydesená čakala, čo sa stane. V tom sne bol ukrytý môj strach z reality. Strach, že sa niečo také môže stať. Ďalší veľmi nepríjemný sen bývaval, že chcem pred niekým utiecť, ale nohy nedokážem odlepiť od zeme.

Hrôzostrašné sny si pamätáme práve preto, že sa zobudíme vystrašení práve v tom najstrašidelnejšom okamihu. Možno máme aj veľa pekných snov, ale tie si pamätáme menej. Pravdepodobne z nich splavne prejdeme do fázy hlbokého spánku a preto si na ne nespomíname.

Snívanie nám pomáha spracovať emocionálne zážitky prežité počas dňa

Počas bdenia to vyzerá v našom mozgu zaujímavo. V prvom rade je tam veľmi rušno. Akoby ste vošli do obrovskej jedálne počas obeda, kde sú všetky stoly plne obsadené a pri každom stole sa živo debatuje. Vnímali by ste obrovskú chaotickú vravu, taký ten džavot, ktorý by vám nedával zmysel. Pri každom stole sa hovorí v rôznom čase o rôznych témach.

Podobne to funguje v mozgu počas bdenia. Každá časť mozgu (sluchové, čuchové, zrakové, emočné … centrá) si živo vymieňa informácie, ale jednotlivé časti navzájom nespolupracujú. Elektrická aktivita mozgu je počas bdenia veľmi živá, mozgové vlny sa pohybujú tridsať až štyridsať krát za sekundu, ako také rýchle bubnovanie. Toto bubnovanie ale pôsobí chaoticky, nedá sa v ňom vystopovať žiadny rytmus. Rozličné časti mozgu spracovávajú rôzne informácie v rozličnom čase a odlišným spôsobom.

Keď zaspíte, situácia sa zmení. Elektrické vlny mozgu počas spánku sú úplne iné. Ihneď po zaspaní sa dostaneme do fázy NREM a z rýchlych bubnujúcich sa premenia na pomalé, priam lenivé. Z tridsiatich až štyridsiatich za sekundu na dve až štyri za sekundu a už sa v nich dá zachytiť akýsi rytmus. Stav hlbokého NREM spánku má priaznivý vplyv na mozog, telo, duševné a fyzické zdravie.

Pomalé vlny počas NREM spánku sprístupňujú komunikáciu medzi vzdialenými časťami mozgu, umožňujú im spolupracovať, vysielať a prijímať informácie z odlišných prameňov. Kto nepozná to známe príslovie Ráno múdrejšie večera? Je to dávna skúsenosť našich predkov.

Myslelo sa tým skôr, že ráno býva človek odpočinutý a rozmýšľa rozumnejšie ako večer, keď je unavený. Vedci potvrdili, že keď sa počas noci mozgové centrá poprepájajú, naozaj sa ráno dokáže rozhodnúť s väčším nadhľadom a teda múdrejšie. Aby som bola presnejšia skôr je to po dobrom spánku, pretože nočné sovy, ktorým vyhovuje ísť spať nadránom sú dostatočne vyspané až okolo desiatej doobeda.  

Zároveň sa v NREM spánku presúvajú čerstvé zážitky a naučené informácie z úložiska krátkodobej pamäte do dlhodobej pamäte. Prebieha tiež triedenie informácií, jednoducho upratovanie. Zbytočnosti sa vyhodia a potrebné veci sa poukladajú pekne do akýchsi skríň. Keď sa to takto pekne vyupratuje, načo nám slúži REM fáza spánku. Aké funkcie zabezpečuje?

Po REM spánku už nám menej vadí, že deň predtým sme boli trápni

Holandskí vedci zistili, že počas snívania spracovávame emocionálne náročné situácie, ktoré sme zažili počas dňa. Potvrdila to štúdia, v ktorej osobám skenovali činnosť mozgu. Najprv im pustili video s nahrávkou, v ktorej pokusné osoby falošne spievali. Zo záznamov skenera sa potvrdilo, že im je to nepríjemné. Avšak, keď týmto osobám pustili nahrávku na druhý deň po noci spánku, v ktorom mali dostatočné fázy s REM spánkom, pokusné osoby už ani zďaleka tak netrápilo, že na nahrávke spievali falošne.

Tie osoby, ktoré nemali dobrý spánok s nedostatočnou kvalitou REM spánku sa aj na druhý deň pri počúvaní ich falošného spevu cítili trápne. Z toho vedci usúdili, že jednou z dôležitých funkcií spánku vo fáze REM je spracovanie silných a hlavne negatívnych emócií prežitých cez deň.

REM fáza spánku – snívanie – je napodobnenina bdelosti

Stav aktivity mozgu počas snívania sa skoro verne podobá aktivite mozgu počas bdenia. Niektoré časti mozgu sú ale pri snívaní o tridsať percent aktívnejšie ako pri bdení. Mozog je opäť v zdanlivo chaotickom stave, možno preto máme také divoké sny. Počas REM fázy ste akoby v kine. Pred očami sa vám premieta film s rôznymi zážitkami z dňa. Čiže znova prežívame novonadobudnuté informácie, ktoré sa však prepájajú s minulými skúsenosťami a to nám dáva nový – inovačný pohľad na porozumenie udalostiam a možnosť nájsť nové riešenia problémov.

Z toho vyplýva, že keď sa ukrátime v poslednej fáze spania o najdlhšiu časť REM spánku, nebudeme mať dostatočne spracované negatívne emócie. Počas nasledujúceho dňa  sa budeme sa cítiť zle a málo odolný voči záťaži a stresu. To je dostatočný dôvod vypnúť budík, pokiaľ je to len trochu možné, čo poviete?

Vedci vlastne dokázali, čo aj tak väčšina z nás vie. Každý z nás má dosť skúseností s tým, že ak v noci bdel, cítil sa na druhý deň zle. Vedci však potvrdili, že aj pol hodinové ukrátenie spánku má významný podiel na náš pocit diskomfortu. My si to však väčšinou nedáme do súvisu s tým, že budík zazvonil a my sme nedospali. Zostanú nám tak nespracované emocionálne ťažké situácie.

Sny o lietaní patria k tým príjemným

Moje najkrajšie sny sú o lietaní. Tiež sa mi opakuje sen o jednom dome. Netuším čo je to za dom a odkiaľ sa vzal. Ide o dom z prostredia, ktoré zodpovedá môjmu detstvu. Predpokladám, že by mohlo ísť o miesto, ktoré som navštevovala ako dieťa. Kdesi v podvedomí mi naň ostali ukryté spomienky. Ten sen našťastie nie je desivý, skôr príjemne nostalgický.

V ďalšej kapitole budem písať aj o tom, ako je to s učením a zabúdaním. Téme, ktorá sa zrelšej generácie bytostne dotýka. Vysvetlím, prečo sa napríklad cudzí jazyk nedá naučiť za týždeň, ako sa nás o tom často snažia presvedčiť reklamy.

Informácií som čerpala z knihy Prečo spíme a odporúčam ju prečítať si všetkým, nielen tým, ktorých trápi nespavosť.

Ďakujem za prečítanie :-)

Mám pre Vás jednu malú pozornosť.

Prečítala som desiatky kníh a vedeckých článkov o zdravej výžive pre ženy po 50-ke. Tieto informácie som sama pre seba zhrnula, aby som sa k nim mohla kedykoľvek vrátiť a pripomenúť si všetko dôležité.