Sedeli sme v polkruhu na drevených lavičkách v Amazonskom dažďovom pralese. Ku každému pomaly pristúpila Indiánka a s vážnou tvárou nabrala do hlinenej mištičky belavú tekutinu. Obradne nám ponúkala mútny nápoj.
„To ja piť nebudem,“ zavrčal mladý muž po mojom boku.
„Nepatrí sa odmietnuť,“ šepla som.
„Všetci pijú z tej istej misky, je to nehygienické. Viete, koľko tam každý nechá baktérií?“ odvrkol.
Indiánka vtom už podávala nápoj mne. Opatrne som si odchlipla z kyslastej tekutiny. „Čo to vlastne je?“ opýtala som sa sprievodcu.
„Miestna žena vám ponúka tradičný skvasený nápoj z ich obilnín,“ vysvetlil.
Tento skutočný príbeh sa mi premietal pred očami, keď som nedávno videla v televízií prednášku o výžive. Lektorka vysvetľovala, aká dôležitá je mikroflóra v našich črevách. V zažívacom trakte dospelého človeka je viac ako jeden kilogram baktérií.
Z tráviaceho traktu idú impulzy do mozgu. Ak máme baktérie v bruchu v poriadku, ovplyvňuje to naše myslenie, náladu, posilňuje imunitu, dáva pocit šťastia, ale aj ľahšie schudneme.
Vedci tvrdia, že poriadok v črevách lieči depresiu, pozitívne vplýva na schizofréniu či autizmus a prispieva k dlhému životu. Pri skúmaní dlhovekosti rôznych skupín obyvateľstva sa často stretávame s pravidelným jedením fermentovaných – kvasených potravín či kyslomliečnych výrobkov.
Vyše stodesaťročná Tina Kachovna z Kaukazu tvrdí, že dlhý život jej zabezpečil hustý kaukazský jogurt so špecifickou baktériou mliečneho kvasenia, zelenina a pálenka, aj keď to posledné pije len symbolicky. Výborné sú baktérie rodu lactobacillus a streptococcus. Za zázrak prírody sa považujú najmä typické probiotické baktérie z Bulharska.
Kórejci majú svoje špeciálne kimči. Japonci zase produkty z kvasených sójových bôbov ako miso či natto. Syr z natto sa tradične konzumuje na raňajky, má probiotické účinky a pomáha redukovať syndróm dráždivého čreva. Rozhodne by sme nemali zabúdať aj na našu tradičnú kyslú kapustu, ktorá nášmu zdraviu urobí rovnako neoceniteľnú službu.
Červené krvinky žijú približne 120 dní, ale bunky sliznice čreva len niekoľko dní. To znamená, že doplnením stravy o kvasenú zeleninu či jogurty môžeme takpovediac zo dňa na deň zlepšiť náš zdravotný stav. Preto neváhajte, zaraďte kvalitný jogurt či misku fermentovanej zeleniny do svojho denného jedálnička.
Ten mladý muž v pralese, ktorý odmietol tradičný kvasený nápoj, vnímal len to, že z tej mištičky pili všetci pred ním a obával sa ich baktérií. Netušil však, že samotný nápoj obsahuje miliardy správnych baktérií, ktoré posilnia jeho imunitu a pomôžu mu, aby bol odolnejší, nenakazil sa a zlepšila sa mu nálada.
Keď nám milá Indiánka ten nápoj ponúkala, myslela som si, že ide o prejav priateľstva a pohostinnosti. Podobne ako bolo zvykom u Slovanov poctiť hosťov chlebom a soľou. Ale tak ako my ponúkame svojím návštevníkom pohárik pálenky na vypálenie baktérií, možno táto dávna indiánska tradícia slúži aj na ochranu pôvodných obyvateľov Amazónskych dažďových pralesov žijúcich v panenskej prírode, aby sa ich hosťom popravila črevná mikroflóra a oni sa nenakazili zlými baktériami z cudziny 🙂
Takže, ak chcete zlepšiť svoje zdravie i náladu, nezabudnite každý deň buď na kvalitný probiotický jogurt alebo misku kyslej kapusty či inej kvasenej zeleniny.