Slovenská pochúťka, ktorá lieči

„Nejedz to!“ skríkla som v panike na svoju tetu.

Prekvapene vzhliadla od chladničky. Ruka s plnou lyžičkou bryndze jej zastala pred nosom. „Pourquoi?“ spýtala sa po francúzsky. V údive, ktorý sa jej zmocnil, zabudla prepnúť do svojej zábavnej staroslovenčiny.

Bola som si istá, že bryndza, ktorú som jej priviezla ako špeciálny darček zo Slovenska, musí byť už pokazená. Preto som pokrčila nosom ukazujúc na lyžičku s bryndou.

Zaváhala, ale aj tak si ju strčila do úst. Chvíľku sústo premieľala v ústach a na tvári jej zažiaril úsmev. „Je to manifik!“ nadchýňala sa.

Zvažovala som, ako jej vysvetliť, že špecialita, ktorá mala byť hitom večere pre jej hostí, je už pokazená a Slovensko si v zahraničí spraví hanbu.

Základným predpokladom pre kvalitnú bryndzu je dobrá aromatická paša. Proces zrenia bryndze na salaši možno považovať za unikátny patent prírody, keď sa rozmnožia „priateľské“ baktérie, najčastejšie mliečne baktérie a kvasinky, z ktorých mnohé majú probiotické vlastnosti. Ich blahodarný a liečivý účinok na ľudský organizmus je nevyvrátiteľný. V jednom grame bryndze sa nachádza približne miliarda prospešných mikroorganizmov, čo je najmenej stokrát viac ako v jogurtoch.

Zatiaľčo probiotický jogurt obsahuje len dva-tri druhy živých mliečnych baktérií, bryndza až vyše dvadsať. Bryndza má zásluhou mliečnych baktérií a kvasiniek pozitívne účinky na zdravie pri prevencii rakoviny, cievnych ochorení (infarkt myokardu, mozgová príhoda), zažívacích problémoch, rednutí kostí aj cukrovke. Zároveň posilňuje imunitu, znižuje hladinu cholesterolu v krvi a dokonca aj krvný tlak.

Ovčie mlieko, z ktorého sa pravá bryndza vyrába, je hustejšie, výživnejšie a stráviteľnejšie ako kravské. Obsahuje dvakrát viac vitamínov, minerálov i bielkovín. Navyše tuk z ovčieho mlieka má viac mastných kyselín, ktoré sa považujú za vhodnejšie pre naše telo.

Bryndzu považujeme za našu slovenskú špecialitu. Odkiaľ však vlastne pochádza nie je až také jasné. Pri skúmaní pôvodu výrobkov sa analyzuje aj samotný názov. Slovo bryndza sa vyskytuje v slovenčine, ruštine a rumunčine. Pôvodne sa hovorilo, že na naše územie priniesli bryndzu pastieri z Rumunska. Dnes už je toto tvrdenie spochybnené, keďže osídlenie Balkánu bolo ukončené už v 7.- 8. storočí; Rumunský štát sa začal formovať v 13. storočí a na jeho území sa ešte v 16.-17. storočí tlačili slovanské knihy.

Slovo bryndza teda mohlo do rumunčiny preniknúť ešte v čase sťahovania starých Slovanov. Predpokladá sa, že Rumuni pojem bryndza prebrali od starých Slovanov a potom ho spolu s technológiou výroby opäť preniesli na slovanské územia. Koncom 19. storočia zaviedol Zvolenčan Teodor Való výrobu nového druhu bryndze a podľa jeho receptúry sa bryndza vyrába dodnes.

Európska komisia zaregistrovala Slovenskú bryndzu ako chránenú značku. V oficiálnom registračnom dokumente EK sa uvádza, že podiel ovčieho hrudkového syra musí byť väčší ako 50 percent a nesmie byť pasterizovaná. Je jediným slovenským mliečnym výrobkom, ktorý získal oficiálnu hygienickú výnimku a môže sa vyrábať bez tepelného spracovania. Na obale by malo byť jednoznačne uvedené, či je bryndza vyrobená podľa tradičných receptúr, teda či je pasterizovaná alebo nie.

Tetu z Francúzska sa mi nepodarilo presvedčiť, že aj bryndza zo Slovenska môže byť pokazená. No možno som sa v tomto prípade mýlila ja, veď kvalitne vyrobená bryndza aj bez pasterizácie vydrží. Dokonca čím viac je v nej zdravých baktérií, tým vydrží dlhšie.

Keď o hodinku neskôr kŕdeľ Francúzok maškrtil a vychvaľoval slovenskú delikatesu, chvíľu som ich podozrievala, že je to iba zdvorilosť. Nakoniec ju však zjedli celú až do poslednej hrudky. Moje sympatie k nim hneď vzrástli. 😊

Nezabúdajme teda na pravú vynikajúcu slovenskú bryndzu a jedzme ju podľa možností čo najčastejšie. Je to rovnaký zázrak prírody ako bulharský jogurt. Pomôže nám udržať si zdravie a podporíme našich výrobcov. Vážme si dedičstvo našich predkov, nech táto pochúťka, čo lieči, je prospešná ľuďom na celom svete.

Nový článok už čoskoro


Raz týždenne posielam svojim čitateľkám email s novým článkom a zaujímavé informácie naviac. Zapíšte sa, ak máte záujem 🙂

Sľubujem, že to bude stáť za to, no ak náhodou nie, budete mať kedykoľvek možnosť sa zo zasielania emailov odhlásiť. A pretože si cením Vaše súkromie, môžete si tiež prečítať moje zásady ochrany osobných údajov, aby ste sa uistili, ako bezpečne zaobchádzam s týmito dátami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *