Pomalý metabolizmus

Jeden zo zaujímavých sviatkov, ktoré len nedávno pribudli do nášho kalendára je Slávnosť susedov. Pred desiatimi rokmi, keď som bola navštíviť jednu odľahlú lokalitu v centrálnej časti Francúzska, sa na túto slávnosť obyvatelia celí nadšení práve chystali. Pre mňa to bolo nielen zaujímavé, ale aj poučné. Uvedomila som si, aký dôležitý je pomalý metabolizmus.

Francúzsky susedia sa ten deň pozbiehali zo širokého okolia do šopy v centre mestečka. Každý doniesol vlastné občerstvenie. Sedelo sa na strohých lavicách pri obsypaných stoloch a ľudia spolu debatovali, rozprávali sa a boli veľmi zlatí. Myslela som si, že je to zvyk riedko obývanej oblasti, aby sa aspoň raz za čas mali možnosť stretnúť.

Avšak nebola to len miestna záležitosť. Túto tradíciu založil v roku 1990 istý Atanase Périfan z Paríža, keď sa dozvedel, že jeho vekovo staršia suseda zomrela pred štyrmi mesiacmi vo svojom byte a nikto o tom nevedel. Vznikla skupina ľudí, ktorá si dala za cieľ oživovať a upevňovať spoločenskú solidaritu a socializáciu susedských vzťahov. Spočiatku sa materiálne pomáhalo susedom v núdzi, chudobným rodinám sa prispievalo na Vianoce, prípadne sa osobám s obmedzenou pohyblivosťou zabezpečoval odvoz.

V roku 1999 táto iniciatíva pomohla vzniknúť tzv. Sviatku susedov, do ktorého sa zapojilo vyše 800 domov a prišlo ju podporiť až 10.000 ľudí. Už na ďalší rok akcia nadobudla národný francúzsky rozmer.

V roku 2003, Atanase Périfan navrhol primátorovi Paríža, aby podujatie rozšíril na európsky kontinent a spustili Európsky deň susedov. V roku 2015 sa na Európskom dni susedov zúčastnilo 14 miliónov ľudí v tridsiatich krajinách sveta. Vo väčšine krajín sa Európsky deň susedov koná v posledný májový piatok.

Princíp tohto dňa spočíva v tom, aby sa susedia z domu alebo mestskej štvrte stretli pri prestretom stole a aby využili potraviny, ktorých majú doma nadbytok alebo ktoré im ostali nazvyš. Ide o myšlienku vzájomnej pomoci a neplytvania potravinami. Vraj až tretina svetovej produkcie potravín sa stráca, alebo sa ňou plytvá.

Kedysi sme nemávali chladničky také plné ako dnes. Mali sme len základné veci. Teraz sa často zásobujeme všeliakými potravinami, ktoré ani nemáme kedy skonzumovať. Dokonca často ani nemáme na výber, pretože v obchodoch sa stále častejšie objavujú iba všeliaké XXL balenia a množstevné zľavy, ktoré nás prirodzene tlačia k tomu, aby sme kupovali viac, než potrebujeme.

Máme potrebu mať všetkého dostatok, pretože mnoho z nás vyrástlo v dobe, kedy bol výber minimálny a zo všetkého nám chýbalo. Dnes sme sa dostali do opačného extrému, kedy bohužiaľ už často ani nezvládneme všetok ten nadbytok skonzumovať a potraviny často končia v koši – prípadne končia v tukových pneumatikách okolo pása.

Častokrát sa vyhovárame, že priberáme kvôli pomalému metabolizmu. Hľadáme spôsoby, ako metabolizmus zrýchliť. No keď sa nad tým zamyslím, prečo by sme vlastne mali mať metabolizmus rýchly? Aby sme mohli zjesť viac jedla?

Ako sa môžeme čudovať, že mladý chalan zje trikrát toľko ako päťdesiatročná žena a nepriberie? Netreba sa vyhovárať na pomalý metabolizmus, veď je to celkom prirodzené. Mladé telo sa ešte dobudováva, prirodzeným spôsobom sa mu vyvíjajú svaly a tým pádom energia z potravín ide tam, kam patrí.

U zrelej ženy to je úplne niečo iné, niektoré funkcie či bunky začínajú prirodzene zanikať a atrofovať. Napríklad svaly, pokiaľ ich nebudeme poctivo posilňovať, začnú prirodzene ubúdať. Ale túto vec nevyriešime tým, že sa budeme snažiť zrýchliť náš metabolizmus, aby sme toho mohli zjesť viac a pritom nepriberali. Naopak, mali by sme jesť menej.

Nesnažme sa teda svoje telo oklamať a natlačiť do seba viac potravy ako je potrebné. Neprekračujme množstvo potravy, ktoré náš organizmus v skutočnosti potrebuje. Jedzme menej ako za mlada. Radšej si dajme záležať, aby sme jedli také potraviny, ktoré sú naozaj kvalitné.

Už dávno je empiricky dokázané, že čím menej počas života skonzumujeme, tým sme zdravší a dlhšie žijeme. Akoby sme mali pridelený batoh jedla na celý život a čím skôr si ho odjeme, tým skôr vyčerpáme svoj organizmus. Preto si myslím, že takzvaným spomaleným metabolizmom sa nám organizmus prirodzene snaží povedať, že už mu stačí menej jedla ako kedysi.

A keď nám niečo zvýši? Inšpirujme sa Francúzmi a podeľme sa s tými, ktorý to potrebujú.

Nový článok už čoskoro


Raz týždenne posielam svojim čitateľkám email s novým článkom a zaujímavé informácie naviac. Zapíšte sa, ak máte záujem 🙂

Sľubujem, že to bude stáť za to, no ak náhodou nie, budete mať kedykoľvek možnosť sa zo zasielania emailov odhlásiť. A pretože si cením Vaše súkromie, môžete si tiež prečítať moje zásady ochrany osobných údajov, aby ste sa uistili, ako bezpečne zaobchádzam s týmito dátami.