Ako schudnúť dýchaním?

Minule som utekala do práce okolo troch dám v penzijnom veku. Stáli pred vchodom do bytovky a veselo džavotali. Jedna z nich s očami prižmúrenými, ťažko povedať či raňajším slnkom alebo rozkošou, sústredne vťahovala do seba dym z cigarety. Potom na sekundu znehybnela ako srnka, keď zavetrí čosi znepokojujúce, a podala cigaretu stisnutú medzi ukazovákom a prostredníkom priateľke stojacej vedľa. Obe dámy vyzerali ako tínedžerky tešiace sa z nového dňa a z pôžitku raňajšej cigaretky.

Pripomenulo mi to moje zoznámenie s cigaretou na gymnáziu. Ani som nepotrebovala dva ťahy, ako spieva Richard Müller vo svojej piesni. Stačil mi jeden a podlomili sa mi kolená. Rozhliadla som sa hľadajúc nejakú oporu. Nedokázala som to ustáť. Ale na školských toaletách bolo okrem záchodu jediné miesto na sadnutie už obsadené mojou priateľkou.

„Pusti ma,“ ukázala som na kovové veko odpadkového koša vedľa umývadla.

„Aj ja chcem sedieť,“ odvrkla a zadok jej zostal na nerezovom vrchnáku. Bezradne som si čupla k nej a čakala, kým ma prejde nevoľnosť. Rovnako ako ja, ani ona netušila, že to bol pre nás obe prvý šluk z cigarety. Pred sebou sme sa tvárili, že fajčenie nie je pre nás žiadna novinka.

Ktovie, akoby to bolo s našimi pokusmi o hranie sa na dospelé, keby sme vedeli to, čo nám dnes dokazujú vedecké výskumy. To, aké dôležité je dýchanie. Opravím sa – aj vtedy sme samozrejme vedeli, že k životu potrebujeme dýchať. Ale prečo je kyslík pre nás tak veľmi dôležitý, vedel predsa len málokto.

Priznám sa, že mne vždy šlo na nervy, keď pri cvičení tréneri volali: „Dýchajte, dýchajte! Nádych, výdych, nádych…” Veď dýchame automaticky, netreba sa nad tým zamýšľať. Lenže ono je to oveľa zložitejšie.

Dýchanie úzko súvisí s jedlom. Aby naše bunky dostali energiu, musia skonzumovanú potravu premeniť na glukózu. Glukóza je vlastne cukor. Bunky ho rozložia, získajú z neho silu, no súčasne sa vylúčia aj jedovaté látky. Aby nám jedovaté látky neublížili a nepoškodili naše bunky, telo sa ich musí rýchlo zbaviť. Práve na to tu je kyslík.

Kyslík jedovaté látky pohltí a premení ich na kysličník uhličitý. Krv zanesie kysličník uhličitý do pľúc a my ho vydýchneme.

Zopakujem: Jedlo sa v našich bunkách mení na dve zložky – jedna nám dáva energiu, druhá nás otravuje, zajedováva. Možno ani nie je náhoda, že v slovenčine máme pre pokrm výraz jedlo a pre otravu výraz jed.

Jednoducho povedané, kyslík nás chráni pred tým, aby nás jedlo otrávilo. Bunky neustále pracujú: prijímajú energiu, množia sa, opravujú sa, odumierajú. Popri týchto činnostiach sa neustále vytvára odpad, ktorý je treba odstrániť.

To isté môžete vidieť v reálnom svete. Veď si viete predstaviť, čo vznikne na uliciach mesta, keď si smetiari zmyslia štrajkovať? Keby neodvážali smeti z ulíc na skládky, veľmi rýchlo by sme sa v ňom utopili. Normálne môžeme smetiarov s pokojným svedomím nazvať aj kyslíkari.

Nedávno som stretla zaujímavú mladú dámu. Petra si povedala, že jej súčasná kariéra v banke ju nenapĺňa. Rozhodla sa pridať k tým, ktorí budú žiť inak a snažia sa produkovať minimálny odpad. Má skvelý blog: www.zerowasteslovakia.sk

Priblížme aj naše telo čo najviac k myšlienkam Zero Waste – teda bezodpadový život. Lebo čím viac jeme, tým viac práce má náš organizmus s odstraňovaním odpadu.

No napriek tomu, že vyše dve tretiny odpadu z nášho tela sa odstraňujú dýchaním, nerozmýšľame nad tým, ako a koľko dýchame. Dych berieme ako samozrejmosť. Naopak často sledujeme každý kúsok potravy, ktorý zjeme, počítame kalórie, tuky či bielkoviny. Tematiku o potravinách som podrobne spracovala a súhrn Vám rada pošlem zdarma. Ale máloktorí z nás sa zamýšľajú, koľko vdýchneme kyslíka a ešte menej pozornosti venujeme tomu, ako vydychujeme.

Náš organizmus potrebuje tri základné zložky: kyslík, vodu a jedlo. Kyslík je najdôležitejší, pretože premieňa tekutinu a jedlo na energiu. Viete, že naše telo musí každý deň odstrániť približne sedemsto miliárd starých buniek? Je to neskutočné číslo: sedemsto miliárd! Koľko asi na to potrebuje kyslíka?

A viete, že pomocou kyslíku vieme ovplyvniť aj tukové zásoby? Bunky s dostatkom kyslíka uvoľnia z potravy energiu, lebo vedia, že kyslík ich zbaví odpadu, ktorý pri tom vznikne. A čo sa stane, ak majú bunky kyslíka málo? Nevytvárajú energiu, ale vytvárajú tukové bunky. Čo myslíte, keď sa prejeme, prečo sa ledva vieme hýbať? Prečo sa cítime takí unavení? Lebo bunky nemajú dosť kyslíka na vytvorenie energie, tak telo vytvorí tuk a šupne ho do zásob.

Všimli ste si, kedy najčastejšie zadržiavame dych? Vždy keď máme z niečoho strach, keď sa blíži nepríjemná situácia. V strese má človek automaticky plytké dýchanie. Ale vieme to vedome zmeniť. Ak v takých situáciách začnete naplno dýchať, pocítite uvoľnenie a stres sa nejako sám od seba vyparí.

Viete prečo je cvičenie zdravé a spaľuje kalórie? Skúste si spraviť zopár drepov, alebo výskokov. Čo sa stane? Zadýchate sa a aby ste námahu zvládli začnete zhlboka a rýchlo dýchať. Pri cvičení sa namáhajú vaše svaly a aby mali energiu na prácu, potrebujú viac kyslíka. Ako som už spomínala, zároveň sa z buniek uvoľňujú toxíny a vydýchnutím opustia telo. Preto nás tréneri múdro upozorňujú, že treba riadne dýchať.

Väčšina ľudí však dýcha veľmi plytko takzvaným hrudným dýchaním. Pľúca sú ako pyramída, teda najväčší objem majú dole, pri bruchu. Takže oveľa kvalitnejšie je dýchanie bruchom, od dola. Vtedy sa nám naplní nielen horná časť pľúc, ale aj dolná a celkovo prijmeme oveľa väčší objem vzduchu.

Zásadou je dýchať vždy nosom, pomaly, ticho, hlboko, plynulo, nenútene a sústrediť sa na dôkladný výdych. Nie je totiž možné správne dýchať bez toho, aby sme dokonale vyprázdnili pľúca. Keď sa zamyslíte, je to logické. Ak dostatočne nevydýchne, v pľúcach zostane zvyškový vzduch a pri ďalšom nádychu iba doplníme tento „starý“ vzduch čistým vzduchom.

Teraz, keď už vieme, aké je dôležité mať dostatok kyslíka, skúsme si spraviť malý nácvik kvalitného brušného dýchania: Na dolné bruško si položte dlaň, vydýchnite a začnite sa nadychovať tak, že budete bruchom tlačiť do ruky. Necháte bruško, aby sa vám nafúklo. Potom pomaly vydychujte a zase tak, aby sa vaša dlaň približovala k chrbtici, akoby ste brucho stláčali, a popri tom automaticky vypnete hruď.

Sústreďte sa na to, aby ste vydýchli z bruška úplne všetko, ak už máte pocit, že ste bez vzduchu, ešte trošku pritlačte. Čím dôkladnejšie vydychujete, tým viac škodlivín zo seba dostanete a to je náš cieľ. Po dôkladnom vydýchnutí pocítite potrebu poriadne sa nadýchnuť. Telo nám hovorí – rýchlo mi daj ďalší kyslík, nech ho môžem naviazať na odpad a poslať preč. Desaťkrát sa nadýchnite a vydýchnite.

V poslednej dobe sa kyslík dostal do módy. Bary v Kanade dokonca podávajú panáky čistého kyslíka. Japonci platia veľké peniaze za pobyt v kyslíkových boxoch. Aj Michael Jackson mal svoju vlastnú hyperbarickú kyslíkovú komoru. Tlak v komore pôsobí na ľudský organizmus v takej sile, akoby ste sa ponorili do hĺbky 20 metrov pod vodu, takto sa môže kyslík dostať na miesta, ktoré sú v dôsledku poškodenia nedostatočne zásobené krvou a pomáha pri zlomeninách, pomliaždeninách, zápaloch…

Ale ktovie, ako to celé je. Možno, keby si dámy tú raňajšiu cigaretku zapreli, síce by ich pľúca dostali menej jedovatých exhalátov, ale tiež by ich mozog dostal menej radosti. A keďže dobrá nálada a kladné emócie pôsobia na organizmus blahodarne, je celkom pravdepodobné, že niekomu tá občasná cigaretka neublíži. Ja som však rada, že po mojej skúsenosti na toaletách gymnázia som sa už k cigaretám nevrátila.

Nový článok už čoskoro


Raz týždenne posielam svojim čitateľkám email s novým článkom a zaujímavé informácie naviac. Zapíšte sa, ak máte záujem 🙂

Sľubujem, že to bude stáť za to, no ak náhodou nie, budete mať kedykoľvek možnosť sa zo zasielania emailov odhlásiť. A pretože si cením Vaše súkromie, môžete si tiež prečítať moje zásady ochrany osobných údajov, aby ste sa uistili, ako bezpečne zaobchádzam s týmito dátami.