Desať čajových lyžičiek cukru do štvrť litra čaju?
To bývalo u mňa za mlada normálne.
Keď si na to teraz spomeniem, mám z toho hrôzu.
Potom môj otec prišiel o prvý prst na nohe kvôli cukrovke a ja som sa z toho šoku konečne prebudila do reality – neostáva nič iné, iba na cukor zanevrieť.
Cukor som vo svojej mysli označila za nepriateľa. Z domácnosti som vyhodila všetko sladké – od sáčkov s kryštáľovým cukrom, cez poháre medu, až po bonboniéry.
Nedávno som si vypočula rozhovor profesora Jiřího Horáčka, psychiatra a neurovedca, s redaktorkou Luciou Výbornou. Pochopila som, ako naše maškrtné jazýčky a chute fungujú.
Podelím sa s vami o to, čo som sa naučila.
Ako behajú informácie po neurónoch
Mozog sa skladá z niekoľkých stovák miliárd neurónov, ktoré spolu komunikujú. Informácie medzi nimi prenášajú chemické molekuly nazývané neuroprenášače (jedným z nich je aj známy dopamín).
V mozgu sa zapisujú naše zážitky, udalosti, ktoré sa stali, a tiež naše reakcie, správanie a pocity na ne. Spomienky máme na to, aby sme ich v budúcnosti opäť použili v podobnej situácii.
Citlivosť neurónov upravujú neuromodulátory. Určujú, ako jasno vnímame prichádzajúce informácie. Môžeme si to predstaviť, ako keď
nastavujeme jas v televízore.
Náš mozog nás vedie spôsobom, aby sme sa dostali do situácií, ktoré sú priaznivé pre náš organizmus. Inými slovami, podvedome sa snažíme získavať odmeny za svoje správanie.
Tento mechanizmus funguje podobne aj pri zvieratách. Odlišuje nás od nich však to, že kým zvieratá dokážu čakať na odmenu niekoľko minút, my sme schopní čakať na ňu aj niekoľko rokov – napríklad kým vyštudujeme vysokú školu, aby sme získali lepšiu pracovnú pozíciu.
Akú úlohu má v mozgu dopamín
Ako som spomenula vyššie, jedným z neuroprenášačov je dopamín, ktorý pomáha regulovať systém odmien a centrá potešenia v mozgu. Umožňuje nám očakávať odmeny a nabáda nás podniknúť kroky, aby sme ich dosiahli.
Ľudia stále sledujú svoje emócie a majú tendenciu opakovať správanie, ktoré im prinieslo odmenu, čiže v tomto prípade dobrý pocit.
Avšak pozitívne emócie môžeme navodiť aj umelo, napríklad drogami. Po ich požití nasleduje veľký pocit odmeny v mozgu. A práve v tom tkvie nebezpečenstvo, pretože to hovorí telu, aby opakovalo rovnaké správanie.
Ak však stimulujeme dopamín skutočným spôsobom – prácou, disciplínou alebo cvičením – vytvoríme si v mozgu správne vzorce správania, ktoré nás posúvajú vpred.
Citlivosť na dopamín je u každého iná, čo súvisí aj s genetikou. Keď nie je človek dostatočne citlivý na dopamín, ktorý v ňom nevyvoláva kladné emócie, môže začať hľadať oveľa väčšie odmeny, aby pocítil pocit naplnenia ako napríklad extrémne športy.
Ako ovplyvňuje dopamín chuť na jedlo
Zaujímavé je, že dopamín tiež zvyšuje chuť na sladké, slané a tučné jedlo, s ktorým prichádza pocit blaha. Preto sme schopní soliť, ak keď máme vysoký krvný tlak, sladiť, hoci nám hrozí cukrovka a napchávať sa slaninou napriek zvýšenej hladine cholesterolu.
Situácie, ktoré nám prinášajú dobré pocity, sa snažíme opakovať a vracať sa k nim. Nestačí iba jeden čips, vezmeme si ďalší, až nám zostane len prázdne vrecúško a my pocítime sklamanie. Snažíme sa vyhnúť negatívnym emóciám a niektorí to vyriešia tak, že si kúpia tých vrecúšok niekoľko.
Bližšie vysvetľujem vplyv emócií na naše stravovacie návyky aj v mojej knihe Štíhla a zdravá po 50-ke. Je zvláštne uvedomiť si, že v skutočnosti telo nemá chuť na cukor, masť či soľ, ale psychika si vyžaduje zvýšiť dávku dopamínu, hormónu šťastia, aby som si vylepšila náladu.
Keď si miesto jedenia radšej zacvičím alebo idem na svižnú prechádzku, tak sa mi dopamín zvýši nielen zo samotnej fyzickej aktivity, ale aj pocitu radosti a hrdosti, že som urobila ďalší správny krok na ceste za štíhlosťou a zdravím.
Pre viac radosti zo života preto odporúčam nechať koláčiky na tanieriku a skočiť do telocvične alebo sa aspoň vybrať na prechádzku.
Môžeme si pomôcť aj správnym jedálničkom. Dopamín sa totiž tvorí z bielkoviny tyrozín. Nesmierne ma potešilo, že práve mnohé z mojich obľúbených potravín hladinu tyrozínu zvyšujú:
- mandle,
- kakao,
- káva a zelený čaj,
- avokádo, banán, melón a špargľa,
- jogurt,
- vajcia,
- hovädzie a hydina,
- ľan a ovos,
- šošovica.
Lepšie bude zvýšiť príjem týchto potravín, ako bojovať s chuťou na čipsy.
Alebo žeby platilo, že keď je koze dobre, ide tancovať na ľad? 🙂