Je možné dožiť sa nadpriemerného veku? V niektorých oblastiach sveta sa to ľuďom darí pravidelne. Takéto miesta vedci nazývajú modré zóny.
Konkrétne sa jedná o päť lokalít, v ktorých väčšina obyvateľov sa dožíva oveľa vyššieho veku ako kdekoľvek inde na svete. Vedci skúmajú, akým spôsobom tam ľudia žijú a čo jedia. Môžeme sa aj my od týchto ľudí niečo naučiť? Môžeme zistiť, ako žiť čo najdlhšie a v plnej sile?
Keď som sa pozrela na zoznam modrých zón a prirodzenú stravu obyvateľstva, napadla mi jedna dôležitá súvislosť. Zo zoznamu je jasné, že medzi stravou obyvateľstva je pramálo spoločné! Pozrite sa na to sami:
- Sardinia (Taliansko) – chlieb, zelenina, trochu vína, kozí syr, málo mäsa
- Okinawa (Japonsko) – sladké zemiaky, fermentované sójové výrobky, ryža, zelenina
- Loma Linda (Kalifornia) – čerstvé ovocie, ovsené vločky, šaláty, vegetariánske jedlo
- Ikaria (Grécko) – zelenina, víno, bylinné čaje, trochu mäsa
- Nicoya (Kostarika)– kukuričné tortily, fazuľa, ovocie, väčšinou kuracie mäso a vajíčka
Nielenže ľudia v rôznych modrých zónach nejedia to isté, ale dokonca rovnaké pokrmy nejedia ani v tých istých pomeroch.
Jeden obyvateľ z ostrova Ikarus sa vyjadril, že za dlhovekosť môže ich víno bez konzervačných látok. Avšak v Okinawe určite víno nepijú – nedokážem si predstaviť Japonca, ktorý by holdoval vínu. A naopak, tiež si neviem predstaviť Gréka pochutnávajúceho si na sójových bôboch.
A tak mi napadla myšlienka, čo ak je to tak, že ľudia z určitej oblasti (majúci podobné gény) jednoducho žijú v takej súhre svojich génov s prírodou, aká je pre nich ideálna. Je celkom pravdepodobné, že keby sa k nim prisťahoval niekto s inými génmi z inej časti sveta a začal by s ich životosprávou, nedožil by sa rovnako dlhého veku. Iný človek, iné gény, iná ideálna strava.
Tento názor podporuje aj moja skúsenosť s analýzou genetických dispozícií, ktorú som si sama vyskúšala.
Prvý raz som sa stretla s genetikou v štvrtom ročníku gymnázia. Bola to okamžitá láska a úplne ma pohltilo rozprávanie našej pani profesorky, ako vedci krížili fazule rôznych farieb a ako následne vznikali farebné kombinácie fazuľkového potomstva.
Od fazuliek sme prešli až k človeku a v tej chvíli som netúžila po ničom inom, ako študovať genetiku a skúmať záhady genetického kódu. Bohužiaľ, moje zaháľanie na hodinách biológie o okvetných lístkoch, čapíkoch či blizien mi neumožnilo úspešne absolvovať prijímacie pohovory na prírodovedeckú fakultu. Napriek tomu láska ku genetike vo mne drieme dodnes.
Keď som zistila, že existuje možnosť otestovať svoje genetické dispozície a reakciu tela na rôzne druhy potravín na základe génov, neváhala som. Rozbor nášho genetického kódu dokáže odhaliť množstvo podrobných informácií, ktoré majú obrovský vplyv na náš život a jeho dĺžku.
Zakúpila som si laboratórny rozbor a táto skúsenosť mi odhalila mnoho neskutočne zaujímavých tajomstiev…
V rámci genetických testov vám odborníci na základe vašich génov dokážu odhadnúť, aké máte predpoklady:
- Metabolizovať sacharidy a laktózu
- Citlivosť na jednotlivé druhy tukov
- Citlivosť na bielkoviny a homocysteín
- Genetické vlohy detoxikovať okruh chemických látok prijímaných z potravy
- Genetické vlohy k rozvoju gluténovej a histamínovej intolerancie
- Rýchlosť metabolizmu kofeínu
- Rýchlosť metabolizmu a odbúravaniu alkoholu i sklony k závislosti
- Účinnosť metabolizmu tabakových karcinogénov
- Potenciál pre vytrvalostné alebo posilňovacie cvičenie
- Potenciál udržania koncentrácie alebo flexibility, reakcia na stres
Spomenula som len niektoré, ale je toho omnoho, omnoho viac.
V rámci týchto testov som sa dozvedela kopec zaujímavých vecí, jedna z nich je napríklad, že ľudia s mojim genotypom by sa nemali spoliehať len na rastlinné zdroje omega-3 tukov, ale väčší prospech dosiahnu zo živočíšnych zdrojov omega-3 mastných kyselín (tučné ryby, plnotučné mliečne výrobky, rybí tuk).
A moja neistota ohľadne toho, či uprednostniť len rastlinnú stravu alebo konzumovať aj živočíšnu, či byť vegetariánom alebo akceptovať aj živočíšne produkty sa vyriešila.
Záver z toho je, že naozaj sme každý trochu iný a to čo je pre niekoho prospešné a vyhovujúce, pre iného môže znamenať problémy.
Môj genotyp napríklad naznačuje, že môžem potrebovať klásť väčší dôraz na príjem antioxidantov, najmä v čerstvom ovocí a zelenine a že je pre mňa prospešný kurkumín, extrakt z hroznových jadierok a spirulina. Toto je nesmierne praktická rada.
Veľmi zaujímavá je aj informácia, že niektorí ľudia znesú oveľa viac sacharidov ako iní a nepriberajú z nich tak rýchlo. Napríklad jeden z génov predstavuje hlavný transportér glukózy, fruktózy a galaktózy z tenkého čreva do krvi. Existuje zriedkavý variant, ktorý vedie k zníženému transportu týchto monosacharidov cez tenké črevo do krvi. Podľa štúdií mávajú ľudia s týmto variantom väčšiu preferenciu k sacharidovým jedlám, pravdepodobne preto, že v ich mozgu je vnímavosť sladkého znížená. Podľa fínskej štúdie ľudia s týmto variantom štatisticky zriedkavejšie ochorejú na cukrovku ako ľudia, ktorí ho nemajú.
Dostala som tiež praktickú radu, ako sa stravovať. Podľa štúdií je pre ľudí s genetickými sklonmi k nižšej produkcii inzulínu (čo je môj prípad) vhodná stredomorská strava – obsahuje dostatok produktov rastlinného pôvodu, suché a čerstvé ovocie, zeleninu, chlieb, obilniny, strukoviny a zemiaky.
Ďalej je typická denná konzumácia stredného až malého množstva syrov a jogurtov a týždenná konzumácia stredného až malého množstva rýb, hydiny a vajíčok. Taktiež sa denne konzumuje čerstvé ovocie, sladkosti len párkrát týždenne, červené mäso len niekoľkokrát za mesiac. Typická je aj mierna denná konzumácia vína s jedlom.
Tematiku o potravinách som podrobne spracovala. Ak ho ešte nemáte, súhrn vám rada pošlem zdarma.
Zaujímavé je, že som nikdy nemala rada sacharidové jedlá. Podľa možností som sa im prirodzene vyhýbala. Vždy som mala pocit, že z týchto potravín doslova puchnem, priberám. Sacharidy mi nechutili už od detstva. Mám pred očami obraz, keď predo mnou ležala miska so sladkou ryžovou kašou. Už len z pachu toho pokrmu ma napínalo.
Rodičia si mysleli, že je to len môj vrtoch a naliehali. Aj keď som sa snažila, nedokázala som to. Dopadlo to dobre, rodičia po hodine pochopili a viac mi sladkú ryžu nedali. Akoby už vtedy môj organizmus vedel, že tento pokrm nie je pre mňa vhodný.
Teraz sa to ukázalo aj v laboratóriu. Môj genotyp podporuje tvorbu tukových buniek po nadmernom príjme sacharidov a tukov, čo môže viesť k nadváhe a negatívne ovplyvňovať inzulínovú reakciu. Zachrániť to môžem iba zvýšeným energetickým výdajom pri pohybe a športových aktivitách.
Preto si myslím, že genetické testy nie sú nevyhnutné, ak chceme vedieť, aká strava je pre nás konkrétne vhodná. Ak sa človek ponorí sám do seba a vníma svoje reakcie, cíti, aká strava mu vyhovuje, dodáva zdravú energiu a čo ho naopak oťapí a zaťaží.
Keď budeme svoje telo počúvať a dodávať mu tú správnu potravu a pohyb, dočkáme sa aj my dlhovekosti. A budeme sa cítiť energickejšie a šťastnejšie. Zavrite teda po jedle oči a uvedomte si, ako sa cítite. Sadlo vám to, čo ste zjedli? Ak áno, zapíšte si to a zaraďte to do svojho jedálnička častejšie.
Možno si poviete, že zdravé stravovanie je síce fajn, ale v skutočnosti vy máte svoje zdedené gény a s tým sa nedá pohnúť. Povedzme si teda pár slov o génoch.
Naše DNA je akýmsi manuálom pre to, ako bolo zostavené naše telo a akým spôsobom funguje. Či nám naše gény pomáhajú v našom zdraví, alebo ho naopak podlamujú nie je len výsledkom toho, čo sme zdedili po rodičoch, ale do veľkej miery výsledkom životného štýlu.
Kedysi sa totiž verilo, že DNA vám bolo dané osudom, niečo ako nemenný manuál fungovania vášho tela. V skutočnosti však štúdie ukazujú, že naše gény sa menia počas nášho života na základe toho, aký máme životný štýl.
Jedna štúdia, ktorá skúmala práve tieto modré zóny, zistila, že odhadom iba jedna tretina génov ich obyvateľov bola pôvodná od rodičov a ďalšie dve tretiny boli počas života určitým spôsobom ovplyvnené a zmenené k lepšiemu, vďaka ich životnému štýlu.
Rovnaké výsledky ukazujú aj štúdie, ktoré skúmajú životy jednovaječných dvojičiek. Opäť je veľmi dôležitým faktorom životný štýl, ktorý počas života doslova mení gény. Dvojičky sa narodili s rovnakými génmi, ale v priebehu života sa stále viac a viac odlišujú.
Svoje gény teda máte vo svojich rukách. Berte to do úvahy, keď budete robiť rozhodnutia o svojom životnom štýle.
Teraz odbočím trochu od témy a podelím sa s vami o môj malý sen 🙂
Spomínam si na jeden výlet pred rokmi, keď som sa po prvý raz stretla v hoteloch s bufetovým stolovaním.
Predstavovala som si, aké by to bolo úžasné, keby som ráno prišla do kuchyne a v nej všetko pekne na podnosoch nachystané, čerstvé pečivko, smažené vajíčka, nakrájaná zeleninka, proste len si vybrať a naložiť na tanier.
A keďže veda napreduje svetelnou rýchlosťou, myslím si, že čochvíľa nás strčia pod skener, urobia rozbor genetických dispozícií a dostaneme presný návod, čo a koľko smieme zjesť a čím si máme našu stravu doplniť.
Inteligentné kuchynské spotrebiče potom všetko pripravia a úplne do dokonalosti dovedené bude, že keď raz vojdem do kuchyne, pozdraví ma sympatický robotík a svojou superinteligenciou odhadne ideálne raňajočky presne podľa mojej nálady a biologických dispozícií. To budú časy! Alebo, žeby mi ich priniesol priamo do postele? Vždy som tak trochu závidela hrdinkám z detektívok Agáthy Christie. Ráno do izby prišla komorná či majordómus, rozhrnula závesy, vyvetrala a na stolík položila tácku s čerstvým horúcim čajíkom. Čoskoro by to mohol zvládnuť nejaký vydarený robot…