Strava pre dobrú náladu a všetky živiny

Keď som nedávno realizovala očistnú kúru, vylúčila som nielen sacharidové jedlá ako ryža a obilniny, ale aj živočíšne produkty. Jedla som prevažne kvasenú zeleninu, vývary zo zeleniny a občas aj z mäsa, trochu ovocia, oriešky a strukoviny. Väčšinou som si ráno pripravila kopec zeleniny a šupla som ho variť pri nízkej teplote. Čo som nezjedla v ten deň, nechala som si na ďalší na raňajky. K tomu som pridala trochu ovocia, vo vode máčané oriešky,  najčastejšie vlašské, lieskové či mandľové, aké boli práve poruke. K tomu občas strukovinu, najradšej šošovicu. Vynechala som mliečne a živočíšne produkty. Išlo mi o prečistenie organizmu a prípadné zistenie, ktoré produkty po ich znovu-zaradení do jedálnička, budú spôsobovať môjmu organizmu problémy.

Prekvapilo ma však, ako dobre som sa začala cítiť psychicky. Zrazu som mala výbornú náladu, chodila som usmiata, cítila som sa ľahká a plná energie. Pripisovala som to začínajúcej jari, ale s prekvapením som sa dozvedela, že moja očistná kúra sa veľmi podobá na GAPS diétu, (Gut and Psychology Syndrome – Syndróm čriev a psychológie). Autorka Natasha Campbel-McBride o nej tvrdí, že zásadným spôsobom pozitívne ovplyvňuje psychiku. A tak som si uvedomila, že k mojej dobrej nálade prispela nielen jar, ale aj strava veľmi podobná práve GAPS diéte.

Autorka GAPS diéty je presvedčená, že stav črevnej mikroflóry výrazne vplýva nielen na naše fyzické, ale aj na naše psychické zdravie. Jednoducho povedané – ak náš mozog nedostáva tie správne živiny, môže dôjsť k vzniku viacerých psychických ochorení.

Základom GAPS diéty je hlavne konzumácia kvalitných nenasýtených tukov, vylúčenie obilnín, rafinovaného cukru a laktózy zo stravy. Táto diéta sa zameriava na spôsoby prípravy jedla tak, aby jedlo bolo čo najlepšie a najjednoduchšie stráviteľné. Využíva pomalé varenie, kvasenie a zaváranie. Zaujímavosťou je, že GAPS diéta je založená predovšetkým na konzumácii dlho a pomaly vareného vývaru z kostí a mäsa, ale aj zeleniny.

Mnoho ľudí si neuvedomuje jednu dôležitú vec, a tou je vstrebateľnosť živín, to znamená, aké živiny dokáže organizmus z konzumovanej potravy využiť. Existuje veľa sporov a teórií, či je lepšia varená alebo surová strava. Kedysi som verila teórii, že najprirodzenejšia a teda najlepšia potrava pre nás je tá živá, prirodzená a surová strava. Znie to rozumne. Tak žijú vitariáni, preferujú len surovú stravu.  

 Problém čisto surovej stravy je aj v tom, že väčšina zeleniny a strukovín obsahuje mnoho antinutrientov ako sú fytáty a lektíny (agresívne rastlinné bielkoviny, ktoré sa správajú ako vírus). Takto sa po jej dlhodobej konzumácii môžu objaviť problémy s trávením, či dokonca aj so schopnosťou sústredenia sa.

Navyše, ak nekupujete na 100% bio čistú zeleninu a ovocie, je dosť pravdepodobné, že vo vašej dávke získate aj ďalšie toxíny, s ktorými musí vaše telo bojovať. Často sa to deje aj pri orechoch, ktoré sa používajú pri príprave rôznych surových pochúťok.

Varenie má veľa výhod. Odstránia sa ním napríklad zo strukovín a obilnín agresívne antinutrienty, ktoré narúšajú vstrebávanie a využiteľnosť živín. Aj mnoho tradičných metód prípravy potravín, ako je klíčenie, kvasenie, sladovanie prispieva k znižovaniu určitých antinutrientov, ako sú kyselina fytová, polyfenoly a kyselina šťaveľová. Mnohé druhy zeleniny je dobré aspoň zľahka obvariť, napariť, osmahnúť na kokosovom, či olivovom oleji. (brokolica, špenát, zeler, karfiol, paprika…).

Na blogu Ambulancie klinickej výživy – AKV sa hovorí, že keď konzumujeme paradajky surové, získavame z nich veľa vitamínu C, ale keď jeme paradajkovú polievku alebo omáčku na cestovinách, naše telo získava až 3-krát viac lykopénu, ktorý má známy a silný protirakovinový účinok. Lykopén patrí ku karotenoidom, ktoré sa lepšie vstrebávajú do našej krvi po tepelnej úprave. A toto isté platí aj o vápniku z brokolice, kelu a petržlenovej vňate či železe zo špenátu, sóje alebo mangoldu.

Ideálne je jesť tieto potraviny aj v surovom stave, kedy z nich získame vitamín C, aj dusené, varené alebo restované, kedy z nich získame lykopén. Tepelná úprava spôsobuje rozklad bunkových membrán a tým lepšie sprístupňuje pre našu črevnú sliznicu látky, ktoré by inak ostali pre naše telo dostupné iba čiastočne.

Myslievala som si, že polievky sú len také finty, aby sa ľudia zasýtili ešte pred hlavným chodom a zaplnili žalúdky, lebo kedysi nebolo veľa jedla. Neskôr som si hovorila, že polievky slúžia na to, aby sme dostali do tela teplú tekutinu a naštartovali žalúdok a trávenie.

Teraz viem, že okrem všetkých tých funkcií majú zeleninové, mäsové a rybacie vývary rozrušením bunkových štruktúr potravín aj vysokú výživovú hodnotu a zásobujú nás živinami, ktoré by náš organizmus z surových potravín nedokázal vstrebať či využiť. Sú nesmierne zdravé a hlavne pre zrelý vek, v ktorom už organizmus  má obmedzené schopnosti využiť dostatok živín z potravy.

Chemické reakcie pri varení sú veľmi dôležité. Čím dlhšie a pri nižšej teplote varíme, dusíme, tým viac minerálnych látok sa uvoľní a náš organizmus tak z jedla viac vyťaží.

Viete, čo mi najviac chýbalo na študijnom pobyte vo Francúzsku? Práve tie naše polievky, ktoré sú pre Francúzov menej častou súčasťou menu ako u nás. Darmo nás francúzski hostitelia častovali najvyberanejšími kulinárskymi lahôdkami a vychýrenými lokálnymi delikatesami.

Aj u Bulharov sú polievky nesmierne obľúbené. Majú reštaurácie, v ktorých nepodávajú nič iné len fantastické vývary a je si z čoho vyberať. Vždy je k dispozícii niekoľko druhov od rôznych zeleninových po mäsové a každý deň je ponuka iná. Zaujímavá bola pre mňa držková, ktorú robia s mliekom.

Alebo také gulášové dobroty na Slovensku či v Maďarsku a Nemecku. Proste sme národy polievkové či omáčkové a to je dobre. Keď som si ešte myslela, že všetko treba čo najmenej tepelne spracovať a môj kolega každú nedeľu začal variť slepačiu polievku so zeleninou určenú na obed už od šiestej rána, pripadalo mi to nerozumné. Teraz viem, že to robil perfektne, hlavne keď ju varil na nižšej teplote.

Aká dôležitá je pre nás aj tepelne upravovaná strava sa ukázalo pri vývoji ľudstva. Mesto Barcelona má nespočet lákadiel, no na mňa zapôsobilo Múzeum vedy (CosmoCaixa Museu de Ciencia) asi najviac úžasným spracovaním informácií o vývoji ľudstva. Práve používanie ohňa a ohrievanie potravy a s ním zvýšený kalorický príjem z potravy, využiteľnosť živín a vstrebateľnosť živín zabezpečilo významný posun v našom vývoji.

Takže kvalitná zeleninová polievka (prípadne aj vývar z mäsa a kostí, ako odporúča diéta GAPS) nakombinovaná s dostatkom fermentovanej zeleniny, aspoň na čas vynechaním možno aj úplne sacharidov môže byť dôvodom, že sa vám budete mať dobrú náladu, zlepší sa vám psychická pohoda a to je to, o čo nám ide. Aby sme sa cítili dobre nie z liekov a prípadne drog, ale z konzumácie zdravých potravín, aby sme sa veľa smiali a cítili šťastné.

Vyskúšajte aspoň na pár dní a sami sa presvedčte.

Ďakujem za prečítanie :-)

Mám pre Vás jednu malú pozornosť.

Prečítala som desiatky kníh a vedeckých článkov o zdravej výžive pre ženy po 50-ke. Tieto informácie som sama pre seba zhrnula, aby som sa k nim mohla kedykoľvek vrátiť a pripomenúť si všetko dôležité.