Koeficient dlhovekosti

Stále nemáme dosť času.

Napriek tomu, že sa utápame v technike, ktorá nám má život uľahčiť a v prvom rade slúžiť na to, aby sme toho času mali viac, stále nestíhame. Z nejakej záhadnej príčiny ho proste máme stále menej a menej.

Rozumiete tomu? A to sú tie paradoxy, na jednej strane máme kopec pomocníkov a na druhej nechápeme, prečo nemáme dostatok času. Kde sa stráca náš čas?

A práve nedostatok času je najčastejším ospravedlnením pre nedostatok pohybu.

Pohyb je jedným z hlavných faktorov, ktoré nám predlžujú život. Keď si naň nájdeme čas, tak v konečnom dôsledku budeme mať toho času v živote viac.

Čím viac času dokážeme „akože obetovať“ pre pohyb, tým viac sa nám ho v budúcnosti vráti. Vo všetkých  dôležitých oblastiach života:

  • zlepší sa nám fyzické zdravie,
  • zvýši sa pohyblivosť,
  • spevní sa mentálne zdravie,
  • stabilizuje sa hormonálna rovnováha,
  • zlepší sa hustota kostí,
  • uvoľnia sa kĺby,
  • predĺži sa život.

Takže je jasné, že to stojí za to.

Druhý paradox pohybu je, že čím viac času do neho vložíme, tým viac sa nám vráti v podobe predĺženého života. Existuje teda vôbec akákoľvek výnosnejšia investícia ako tá, ktorú vložíme do pohybu? Čím budeme starší, tým častejšie budeme ďakovať za každý moment, ktorý sme v minulosti vynaložili na cvičenie.

Naše telo bolo evolučne vyvinuté na to, aby sa hýbalo. Bola to základná funkcia nášho organizmu. Tisícky rokov museli ľudia denne vykonávať rôzne fyzické aktivity, aby prežili a civilizácia mohla rásť.

Museli liezť po stromoch, museli behať, skákať, museli zdvíhať veci, ťahať ich, hádzať, prenášať ťažké objekty, bojovať, plávať a vykonávať mnoho rôznych iných aktivít na dennom poriadku. Najmä počas obdobia, keď ešte boli lovcami a zberačmi.

A potom pre ľudstvo nastala prvá zásadná zmena, keď prešlo na poľnohospodárstvo.

Bolo to pred zhruba desiatimi tisícami rokov. Vtedy sa rozmanitosť typov pohybu rapídne zúžila. Malo to výrazne negatívny dopad na naše telá. Avšak vďaka tomu, že sme tieto pohyby vykonávali v podstate celý deň, napríklad na poli, v lese, doma okolo statku, v záhrade, tieto negatívne efekty sme ešte nepostrehli v takom veľkom rozsahu, ako je to dnes.

Ďalšia zásadná zmena nastala počas priemyselnej revolúcie. Vznikali fabriky a ľudia v masových počtoch pracovali prakticky bez pohnutia na jednom mieste.

To sa, bohužiaľ, prenieslo aj do dnešnej doby, kedy stále stojíme či sedíme vo väčšine súčasných zamestnaní.

Evolúcia na takú rýchlu a radikálnu zmenu nedokázala zareagovať. Veď ľudia, homo sapiens, sa vyvíjali státisíce rokov a od priemyselnej revolúcie ubehli sotva dve storočia.

Zásadný vplyv priemyselnej revolúcie na naše zdravie je ten, že celá naša spoločnosť je v dnešnej dobe zameraná na pohodlie.

  • Chceme si všetko príjemne a pohodlne nakúpiť na jedno mieste,
  • aby sme sa mohli zase pohodlne presúvať v autách,
  • aby sme sa mohli zase pohodlne usadiť pred televízorom
  • a samozrejme, aby sme sa mohli pohodlne najesť do prasknutia.

Takýto životný štýl je pre naše telo niečím cudzím a ničí ho.

Teraz sa na chvíľu zamyslite a urobte si prehľad dňa. Spočítajte si, koľko času počas dňa strávite posediačky a poležiačky – teda bez skutočného hýbania sa.

Zistíte, že je to oveľa viac, ako sa vám zdalo.

Vytvorte si preto návyk každý deň si zapísať na papier, koľko času ste strávili v pohybe a koľko času ste strávili nehybne. Vydeľte tieto dve čísla a získate jednoduchý koeficient dlhovekosti.

Koeficient dlhovekosti = čas strávený v pohybe / čas strávený v nehybnosti

Inými slovami vydeľte váš priemerný čas v pohybe časom v nehybnosti, samozrejme bez spánku. Ak je koeficient dlhovekosti väčší ako jedna, predlžujete svoj život a upevňujete svoje zdravie.