Druhý pilier dlhovekosti: Strava

Prejdime teraz na ďalšiu dôležitú súčasť nášho zdravia, pohody a dlhovekosti. Je ňou výživa, zjednodušene povedané strava.

Našťastie, v poslednom čase sa hovorí nielen o diétach pre chudnutie, ale už aj o diétach pre zdravie. Je pochopiteľné, že o stravovaní vzniká aj množstvo vedeckých štúdií – to je skvelé a veľmi prínosné. Treba však všetko brať so štipkou soli, pretože vždy sa nájdu ľudia, pre ktorých je prvoradým cieľom rýchlo zbohatnúť z ponúkania „zaručených rád“ o zdraví.

Nielen firmy, ale dokonca aj samotní vedci sa začínajú deliť do rôznych táborov. Jedni obhajujú taký a iní onaký životný štýl. Nehovoriac o tom, že v obchodoch sa objavuje množstvo produktov, ktoré sľubujú, že práve vďaka takejto super-potravine alebo výživovému doplnku budeme konečne zdraví a vyriešia sa naše problémy. Na také pochybné módne trendy si treba dať pozor. Radšej sa sústreďme na zlaté pravdy, ktoré sú overené stáročiami.

Dlhovekí ľudia na odľahlých miestach v Taliansku a Grécku majú mnoho podobností vo svojom životnom štýle a strave. Ich jedálniček sa nemení po celé stáročia.

Okrem nadpriemerného veku týchto ľudí sa medzi nimi tiež zriedkakedy vyskytuje nadváha a civilizačné choroby.

Ako sa títo ľudia teda stravujú, že to má taký pozitívny vplyv na ich zdravie? Skúste uhádnuť, čo jedia najčastejšie?

Predpokladám, že by ste typovali ryby a morské plody.

Máte pravdu v tom, že ich konzumujú oveľa viac ako my, a hoci sú dôležité, nie je to hlavná zložka ich potravy. V skutočnosti je to rastlinná strava.

Až 90 % všetkého, čo títo ľudia jedia, rastie zo zeme. Teda nie sú to typické komercializované jedlá ako pizza, ktorú si predstavujeme ako hlavné jedlo Talianska.

Nie sú to ani špagety s bohatými omáčkami. V skutočnosti pre pravého Taliana cestoviny predstavujú iba doplnkovú súčasť hlavného jedla. Základ tvoria šaláty a zelenina, fazuľa a tiež spomínané ryby.

K tomu sa pridáva rozmanitá strava v podobe ovocia, orieškov, semiačok, olív, strukovín a rôznych celozrnných potravín.

Hlavným zdrojom bielkovín tam sú ryby, ktoré ich zároveň zásobujú aj mnohými inými dôležitými látkami, ako Omega 3 kyseliny.

Červené mäso jedávajú títo ľudia len zriedkavo. Spomínate si ako sa stravovalo aj u nás, čo s týka červeného mäsa? Jedlo sa v čase zabíjačiek, ale inak bolo vzácne jesť červené mäso a určite sa ním okrem šľachticov ľudia nenapchávali každodenne, ako je to zaužívané dnes. 

Historici vám povedia, že napríklad podagra bola chorobou kráľov. Teda aj v minulosti majetní ľudia, ktorí si dopriali veľa mäsa mávali zdravotné problémy podobné tým dnešným. Pre tých, ktorí tento výraz nepoznajú je podagra starší názov pre dnu, lámku alebo pakostnicu, je to druh artritídy spôsobenej ukladaním kryštálikov kyseliny močovej v kĺboch a prejavuje sa veľkými bolesťami.

Čo je vlastne také dôležité na rastlinnej diéte?

Ak ste si pomysleli, že vitamíny, máte pravdu, ale v žiadnom prípade nesmieme vynechať ani vlákninu, rovnako ani minerály, bielkoviny, nenasýtené mastné kyseliny.

Vláknina napomáha množeniu dôležitých dobrých baktérií v črevách a zároveň vláknina spomaľuje trávenie a tým zabraňuje rýchlemu vstrebávaniu cukru do krvi.

A čo má za následok stabilná hladina cukru v krvi?

  • Menšie výkyvy nálady,
  • lepší prísun energie,
  • prevencia cukrovky.

Ďalším dôležitým znakom čerstvej rastlinnej stravy je, že vďaka nej sa vyhýbame spracovaným potravinám ako rafinovaný cukor, rafinovaný olej či polotovary.

Nielenže sa tým znižuje príjem jedovatých látok, ktoré nie sú pre naše telo vhodné, ale zároveň sa konzumáciou skutočnej, nerafinovanej stravy podstatne zvyšuje prísun antioxidantov, ktoré ďalej bojujú proti rôznym škodlivým toxínom, a tým čistia naše telo od zápalov.

Skúste si preto dnes uvariť nejaké chutné jedlo, ktoré pozostáva iba zo zeleniny.

Keď budete mať pokrm hotový, použite pri jedení druhú zlatú radu, overenú stáročiami, ktorou je jesť do polosýta.

Hovorí sa, že toto je jeden z ich tajných návykov, ktorý pomáha dožiť sa ľuďom na Okinawe tak vysokého veku – majú tento návyk totiž ako súčasť svojej kultúry. Pomáha im k lepšiemu tráveniu a telo má lepšiu možnosť spracovať všetky živiny, bojovať proti toxínom a očistiť sa.

Na to, aby sme takýmto spôsobom mohli jesť, musíme v prvom rade jesť veľmi pomaly. Nášmu žalúdku trvá 20-30 minút na to, aby vyslal signál do mozgu, že sa začal naplňovať.

V našich ubehaných životoch častokrát zvykneme do seba nahádzať kopec jedla v priebehu 15 minút a ešte stále si myslíme, že môžeme pokračovať, pretože ešte stále sa necítime plní, ale v skutočnosti ešte žalúdok vôbec nemal možnosť, vyslať signál do mozgu, že už má dosť. Tak sa potom stane, že za hodinu, za dve sa cítime strašne ťažko, prejedení a vôbec nevieme odkiaľ to prišlo.

Na jedlo sa treba sústrediť, vychutnávať si ho a jesť pomaly. Nerobiť pri jedení nič iné, nečítať, nepozerať televízor, nehrať sa na telefóne, ale sústrediť sa iba na jedlo a byť zaňho vďačný.

Každé sústo by sme mali poriadne pohrýzť, čo opäť pomáha tráveniu a zároveň to predlžuje dobu jedenia. Musíme zabudnúť na myšlienku toho, že máme zjesť všetko, čo máme na tanieri.

Ja rozhodne nezastávam názor, že jedlo by sa malo vyhadzovať, ale myslím si, že je veľmi dôležité naučiť sa, že všetko, čo máme na tanieri, nemusíme zjesť. Malo by na tom tanieri vždy niečo zostať, čo môžeme odložiť na neskôr.