Neustále hľadám informácie ako zdravo jesť, ako si vytvoriť naozaj zdravý jedálniček. Všetko, čo si naštudujem z kníh porovnávam s vlastnými skúsenosťami.
Veľakrát sa však stretávam s radami zo zámoria a tie pre nás môžu byť dosť zavádzajúce.
Osobne si myslím, že je trochu prehnané myslieť si, že obyvateľ tropických oblastí by mal jesť to isté ako Stredoeurópan. Ani keby chcel, nemôže. Nemá v dosahu potraviny, ktoré sú typické pre zdravý jedálniček nášho regiónu, ako napríklad kyslá kapusta alebo ešte zriedkavejšie niečo ako bryndza, ktorej vplyv na naše zdravie som vyzdvihla v tomto článku.
My však máme priamo pred nosom potraviny, ktoré sú typické pre tropické krajiny. Také mango či papája sa dá kúpiť už v každom supermarkete. Môžeme ich konzumovať, aby sme z nich získali tie dobré živiny, ale nemali by sme to preháňať, pretože pre naše telo nie sú prirodzené.
Oproti tomu je pre Latinskú Ameriku strava založená na konzumácii tropického ovocia, ryže či kukurice úplne normálna. Je pravdepodobné, že ich gény sú na takúto nálož fruktózy a sacharidov prispôsobené, no u nás také prehnané množstvá robia oveľa ľahšie nábeh k metabolickým chorobám.
Zdravý jedálniček bez sacharidov
Treba však spomenúť, že aj na Slovensku sa naši predkovia často kŕmili jedlami, ktoré sa nedajú označiť za ľahké. Dobrá hustá fazuľovica bola jedným zo základov slovenskej kuchyne. Môj otec ju zbožňoval a viem, že si ju často varieval aj preto, že mu pripomínala detstvo a spomienky na svoje korene. A k nej veľký krajec chleba.
Rozdiel je v tom, že vtedy Slováci nesedeli celé dni na zadku 🙂 Robilo sa na poli, rúbalo sa drevo, staralo sa o zvieratá. Dnes sa doba úplne zmenila – väčšina z nás sedí pred počítačom. A preto by sme tomu mali prispôsobiť aj náš zdravý jedálniček.
Pre mnohých je to smutnú správa, ale prílohy ako ryža, zemiaky, cestoviny a chleba sú potraviny, ktoré nám spôsobujú množstvo zdravotných problémov. Najlepšie je vyhnúť sa im alebo ich podstatne obmedziť.
Zdravý jedálniček by sa mal skladať najmä z listovej zeleniny či už vo varenej alebo surovej forme. Do tohto druhu zeleniny patrí napríklad:
- listový šalát
- hlávkový šalát
- ľadový šalát
- rukola
- špenát
- mangold
- čakanka
Ak sa zaujímate o ďalšie typy zeleniny a jej prínos pre naše zdravie, rada vám pošlem môj súhrn zdrama.
Zelenina ako základ zdravého jedálničku
Prečo by listová zelenina mala byť základom pre zdravý jedálniček? Má blahodarný účinok na naše telo aj náš mozog.
Napríklad tím vedcov z Rushovej univerzity skúmal vplyv listovej zeleniny na poznávacie funkcie seniorov. Zistili, že denná konzumácia listovej zeleniny prispieva k udržaniu poznávacích schopností. Dokonca sa dajú seniori s pravideľnou konzumáciou listovej zeleniny prirovnať kognitívne až k ľuďom o 11 rokov mladším.
Priemerne vo veku šesťdesiat päť začína úpadok poznávacích schopností, prípadne nastupuje Alzheimerova choroba. Avšak už desať, pätnásť rokov pred tým sa začínajú pomaly v mozgu negatívne zmeny. Vedci zatiaľ nenašli liek, ktorý degradáciu rozumových schopností spomalí či zastaví, takže neostáva nám nič iné, len dodržiavať správnu životosprávu. Zelenina je kľúčom k telesnému aj duševnému zdraviu.
Denne je dobré dať si zeleninu ku každému jedlu. To nám pokryje potrebu všetkých prospešných látok, ktoré sa v listovej zelenine v surovom i varenom stave skrývajú.
Výživový poradcovia najnovšie odporúčajú až osem porcií zeleniny denne. Porcia sa počíta ako množstvo, ktoré sa nám zmestí do dlane. Zdá sa to veľa, pretože sme zvyknutí na úplne iný jedálniček s mäsom a prílohami. Bohužiaľ to má ďaleko od ideálu.
Ak bez sacharidov či uhľohydrátov nedokážete žiť (v našich končinách je naozaj ťažké vzdať sa chleba, zemiakov, cestoviny a ryže), odporúčam aspoň robiť si pravideľnú očistu organizmu. Môžete sa zapojiť do mojej jesennej očisty, ktorá práve prebieha.
Ide nám predsa o to, aby sme si v zdraví, dobrej nálade a šťastí užívali dôchodok. Čas, kedy už nič nemusíme, len sa vychutnať plody našej práce. A popritom pomáhať deťom s vnúčatami 🙂